Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Niektoré druhy hadov dokážu vnímať infračervené žiarenie
15. 3. 2010
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu zistili, na akom princípe fungujú termoreceptory niektorých druhov hadov ako sú napríklad štrkáče, veľhady alebo pytóny. Z výskumu vyplýva, že hady infračervené žiarenie skôr cítia než vidia.
Termoreceptory, ktorými hady cítia sú dve malé jamky nachádzajúce sa medzi okom a nozdrami. Hady pomocou nich dokážu zaznamenávať infračervené žiarenie a zamerať a uloviť korisť, ktorá ho vyžaruje, aj v úplnej tme.
Týmto spôsobom presne lokalizovať svoju korisť do vzdialenosti jedného metra dokáže väčšina štrkáčov, veľhadov a pytónov. Pri štrkáčovi druhu Crotalus atrox je to dokonca až desať metrov. Až doteraz však vedci nevedeli, aký mechanizmus umožňuje hadom premeniť infračervené žiarenie na nervové impulzy. Podľa niektorých predpokladov za to môže fotochemický proces, vďaka ktorému hady dokážu vidieť v infračervenom spektre.
Molekulárny biológ z Kalifornskej univerzity v San Franciscu zistil, že termoreceptory na hlave hadov registrujú infračervené žiarenie ako teplo. Keď sa toto žiarenie dostane do kontaktu s pokožkou termoreceptorov, zahreje sa vnútri tenká membrána, ktorá dokáže zaregistrovať aj nepatrné rozdiely v teplote.
Tento signál sa po zahriatí membrány prenesie na nervové vlákna, ktoré následne aktivujú proteín TRPA1. Tento proteín je u cicavcov vrátane človeka receptorom bolesti. Na základe týchto poznatkov odborníci preto predpokladajú, že hady infračervené žiarenie nevidia, ale cítia.
Ceny vody sa zvyšujú
12. 3. 2010
S príchodom jari si domácnosti nečakane priplatia za pitnú vodu. Vo viacerých regiónoch vodárenské spoločnosti zdvíhajú ceny o päť až desať percent. Schválil im to regulačný úrad. V Bratislave a okolí voda zdražie o 8,4 %, na Orave o 10 %, na Považí o 5 % a v Žiline a okolí o 7 %. O vyššie ceny už požiadala aj Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá mieru možného zdraženia zatiaľ nezverejnila.
Domácnostiam vodárne zvyšovali zálohové platby len pred pár mesiacmi z dôvodu januárového nárastu stočného o štyri percentá. Teraz sa ľuďom platby zdvihnú opäť, a to za dodávku vody.
Po novom si 4-členná rodina za vodu priplatí navyše o viac ako jedno euro. Nemusí to však byť pravidlom. Platby závisia aj od toho, koľko vody rodina míňa, ako často sa umýva a podobne.
Zem bola kedysi biela
11. 3. 2010
Pripomínala snehovú guľu. Argumentami teraz túto diskutovanú hypotézu podporil tím vedcov z Harvardskej univerzity. Hypotézy vyplynuli z analýzy kanadských hornín, starých vyše 700 miliónov rokov.
Geológovia na ceste do vzdialenej minulosti čoraz viac používajú počítačové modely. Podľa jedného z týchto modelov, ak sa ľad preukázateľne priblíži k tridsiatemu stupňu zemepisnej šírky možno rátať s tým, že zamrzne aj rovník.
Pre geologickú epochu, v ktorej na celej Zemi vládne chlad, asi nevymyslíte lepší názov než kryogén. Túto epochu Zem v minulosti naozaj prežila.
Geológovia z tímu vedeného Francisom Macdonaldom z Harvardskej univerzity zistili, že v kryogéne, pred 716,5 milióna rokov, ľad prenikol minimálne na desiaty stupeň zemepisnej šírky.
Ukázala to analýza skál z oblasti kanadského Yukonu na severozápade krajiny. Geológovia na nich našli výrazné známky niekdajšej prítomnosti ľadu. Tieto skaly vtedy ležali na úrovni tropického mora.
Je to prvý rukolapný dôkaz o tropickom zaľadnení v období, keď Zem pripomínala snehovú guľu. Zaľadnenie trvalo minimálne päť miliónov rokov.
Slovensko bude čestným hosťom knižného veľtrhu Bologna 2010
10. 3. 2010
Literárne informačné centrum (LIC) dnes pripravilo tlačovú besedu pri príležitosti Medzinárodného veľtrhu kníh pre deti a mládež v Bologni, kde tohtoročným čestným hosťom bude Slovensko. Podľa slov riaditeľa LIC patrí čestné hosťovanie Slovenska v Bologni medzi prioritné podujatia kultúrnej a štátnej politiky, preto bola jeho príprave venovaná náležitá pozornosť. Medzinárodný knižný veľtrh pre deti a mládež Bologna 2010 sa uskutoční v dňoch 23. až 26. marca.
Slovenský národný stánok sa predstaví v novom vizuálnom riešení na ploche 64 m2 a ilustrátorská expozícia bude prezentovať skvosty slovenskej ilustrátorskej tvorby na rozlohe 200m2.
Kompletnú prípravu a realizáciu slovenskej expozície s celou sériou významných kultúrnych podujatí v Bologni a v iných častiach Talianska na tomto prestížnom podujatí z poverenia Ministerstva kultúry SR zabezpečuje Literárne informačné centrum a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti v súčinnosti s ďalšími organizáciami v rezorte kultúry, vydavateľstvami a občianskymi združeniami.