Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Ceny bývania pokračovali v raste
30. 8. 2018
Ceny nehnuteľností na bývanie pokračovali v 2. štvrťroku v raste, tempo zdražovania sa ale zmiernilo. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad. Zvyšovanie cien bytov a domov v krajine potvrdili tiež skoršie údaje Národnej banky Slovenska (NBS).
Tempo medziročného rastu cien realít určených na bývanie v 2. štvrťroku spomalilo na sedem percent z 11,7 percenta v prvom štvrťroku. Viac zdraželi staršie nehnuteľnosti ako novostavby. Bývanie podľa Štatistického úradu zdražuje nepretržite od začiatku roka 2014 a oproti roku 2010 sú ceny vyššie o štvrtinu. Z údajov NBS vyplýva, že priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch dosiahla v 2. štvrťroku 1431 eur. Bola tak najvyššia od konca roka 2008. K zdraženiu bývania došlo v čase nízkych úrokových sadzieb a rastu poskytnutých úverov bankami. NBS od leta zaviedla ďalšie sprísnenie pravidiel poskytovania pôžičiek, ktorého cieľom je zamedziť výraznému zadlženiu ľudí v porovnaní s ich príjmami. V Českej republike podľa údajov Českej centrálnej banky ceny nehnuteľností rástli väčšinu minulého roka najrýchlejšie v celej Európskej únii, v priemere o 16 percent. Podľa jej odhadov sa zvýšilo tiež nadhodnotenie cien bytov, ktoré ku koncu roka 2017 predstavovalo zhruba 14 percent.
Změny ve školském zákoně k 1. září 2018
27. 8. 2018
Novela školského zákona měla rozčleněnou účinnost do čtyř termínů – dnem vyhlášení ve Sbírce zákonů, dnem 1. září 2017, dnem 1. září 2018 a dnem 1. září 2020.
Převážná část všech změn však nastane letos 1. září 2018. Předmětem změn, které přináší novela školského zákona provedená zákonem č. 101/2017 Sb., je oblast financování škol a školských zařízení zřizovaných kraji, obcemi a svazky obcí (dále regionální školství územních samosprávných celku z prostředků státního rozpočtu. Financování soukromých a církevních škol není navrženými změnami financování dotčeno. Důvodem této novelizace školského zákona byla podle předkladatele nutnost vytvoření právního základu pro realizaci změn v systému financování regionálního školství územně samosprávných celků.
Najviac Slovákov stále dovolenkuje v Chorvátsku
12. 8. 2018
Jadranské more je stále „slovenským“. Počas posledných dvoch júlových týždňov, ktoré sú najsilnejším dovolenkovým termínom, navštívilo Chorvátsko vyše 151-tisíc Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Market Locator. Ten analyzoval zahraničné cesty na vzorke vyše 2,9 milióna ľudí.
Štatistiky ukazujú, že síce do Chorvátska vycestovalo najviac Slovákov, nárast ich počtu oproti vlaňajšku bol minimálny. Stále je to však viac ako dvojnásobok v porovnaní s druhým Talianskom. Takmer totožný počet Slovákov zavítal do Francúzska, ktoré je počas tohtoročného leta treťou najnavštevovanejšou prímorskou krajinou. V tesnom závese nasleduje Grécko.
S appkou pre nevidiacich bodujú doma i v Európe
31. 7. 2018
Na planéte je dvakrát viac telefónov než ľudí. Len inteligentných mobilov sa vlani predalo vo svete stovky miliónov. Na Slovensku vlastnia smartfón dve tretiny našincov. Aj keď sú inteligentné telefóny neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, nie každý môže využívať ich výhody. A to sa snažia zmeniť slovenskí programátori, ktorí vyvinuli aplikáciu, vďaka ktorej môžu smartfón používať aj nevidiaci.
Keď pred pár rokmi začali smarfóny vytláčať z trhu klasické tlačidlové telefóny, nezisková organizácia Stopka prišla s myšlienkou, že vyvinie aplikáciu Corvus. Neziskovka organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre širokú verejnosť a zároveň zamestnáva sociálnych pracovníkov, učiteľov aj programátorov so zrakovým postihnutím. „Koncom roku 2012 sa prestali vyrábať dobré prístupné telefóny s klasickou klávesnicou a s hlasovým výstupom. Museli sme teda začať riešiť, akým spôsobom budeme komunikovať,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti Roman Martinovič. Produkt najprv vznikol len pre zamestnancov chránenej dielne. Postupne sa však ukázalo, že by mohol zaujať aj iných ľudí so zrakovým postihnutím. Program začali vyvíjať v apríli 2013 a jeho prvá oficiálna verzia vyšla o dva roky neskôr. Ako hovorí Martinovič, aj samotní ľudia, ktorí aplikáciu vyvíjali, ju vo vlastnom živote nutne potrebovali. Celý tím Corvusu má zrakové postihnutie. Práve to im umožňuje doladiť program tak, aby bol zrakovo postihnutým naozaj nápomocný pri každodennom fungovaní. „Z vlastnej skúsenosti vieme, aké problémy riešia naši zákazníci. Rozhodli sme sa preto, že program nebude len na telefonovanie a esemeskovanie, ale pokúsime sa zo smartfónu spraviť multifunkčnú pomôcku,“ dodal.