Záchranná zdravotná služba – nový systém
2. 4. 2025
Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien do systému záchrannej zdravotnej služby, ktoré ju stabilizujú a zároveň zabezpečia jej dostupnosť a efektivitu.
Všetky opatrenia majú za cieľ byť rozpočtovo neutrálne, respektíve, negenerujú dodatočné náklady nad rámec prirodzeného rastu z dôvodu inflácie a nárastu nákladov vyplývajúcich z platnej legislatívy ako napríklad platový automat. Systém záchrannej zdravotnej služby na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Tento systém, ktorý zahŕňa operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, záchrannú zdravotnú službu a urgentné príjmy nemocníc, je postavený na princípe dostupnosti a efektivity, aby mohol rýchlo a účinne zasahovať v situáciách, kde ide o záchranu života a zdravia. Avšak v posledných rokoch je tento systém pod neustále narastajúcim tlakom, ktorý spôsobuje jeho neudržateľnosť.
Hlavným dôvodom tohto stavu je neustále rastúci dopyt po záchrannej zdravotnej službe. Príčiny tohto nárastu sú rôznorodé a zahŕňajú starnutie populácie, nárast chronických ochorení, ale aj zhoršujúcu sa dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá spôsobuje, že mnohí pacienti vyhľadávajú pomoc priamo cez tiesňové linky. To vedie k preťaženiu operačného strediska záchrannej zdravotnej služby aj samotných posádok ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sú nútené riešiť nielen skutočne kritické stavy, ale aj prípady, ktoré by inak mohli a mali byť riešené v ambulantnej sfére.
K tomuto problému sa pridávajú aj obmedzené zdroje, či už finančné, personálne alebo materiálne. S rastúcim dopytom nie je systém schopný zabezpečiť a financovať adekvátne množstvo ambulancií, zdravotníckeho personálu ani modernizáciu technického vybavenia. Nedostatok zdravotníkov vedie k preťaženiu existujúceho personálu, čo znižuje kvalitu poskytovanej starostlivosti a znižuje dostupnosť. Extrémne nízky záujem o špecializačné štúdium urgentnej medicíny a kritická situácia v zabezpečení lekárov v lekárskych ambulanciách vyžadujú okamžité kroky, bez ktorých hrozí neschopnosť poskytovateľov postaviť služby v niektorých regiónoch. Navyše, finančné zdroje, ktoré sú určené na fungovanie systému, sú často nedostatočné a nezodpovedajú skutočným potrebám rastúceho dopytu.
Tento stav jasne naznačoval, že bez zásadných zmien v záchrannej zdravotnej službe by sa systém stal dlhodobo neudržateľným. To ohrozuje nielen efektivitu zásahov, ale aj životy pacientov, ktorí sa na tento systém spoliehajú. Pretrvávajúce problémy si vyžadujú okamžitú pozornosť a zavedenie opatrení, ktoré by zabezpečili stabilitu a udržateľnosť systému v budúcnosti.
K
Cestná premávka po novom
5. 3. 2024
Novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vychádza z aplikačnej praxe, kedy najmä vozidlá integrovaného záchranného systému, ktoré boli doposiaľ konštruované tak, že ich celková hmotnosť nepresahovala 3 500 kg, tak v súčasnosti pri nezmenenom účele taktického využitia pri záchrane životov a ochrane majetku obyvateľstva Slovenskej republiky, celková hmotnosť týchto vozidiel presahuje 3 500 kg, avšak vo väčšine prípadov nepresahuje 4 000 kg.
Legislatívnou zmenou sa upravuje dĺžka povinnej praxe vo vedení motorového vozidla s právom prednostnej jazdy v kategórii vozidiel C1, t. j. vozidiel, okrem skupiny D1 alebo D, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500 kg a nepresahuje 7 500 kg, ktoré sú konštruované a určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča, z dvojročnej na jednoročnú. Uvedená zmena v presiahnutí celkovej hmotnosti záchranných vozidiel (nie signifikantnej, t. j. do 15 %) vychádza najmä z dvoch faktorov, a síce, jednak z dostupnosti nových prístrojov a nástrojov určených pre záchranu života a zdravia, ako aj taktického a záchranného vybavenia, o ktoré sa v súlade so svetovými trendmi rozširuje vybavenie záchranných vozidiel a doteraz neboli ich súčasťou. Rovnako navýšenie hmotnosti týchto vozidiel súvisí so zavádzaním elektro mobility, a to najmä hybridných systémov pohonu, kedy samotné batériové články predstavujú nemalú časť navýšenia hmotnosti vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné reagovať zmenou legislatívy, ktorá umožní skrátiť prax vo vedení vozidla novej skupiny, o ktorú si vodič vozidla s právom prednostnej jazdy rozširuje doterajšie vodičské oprávnenia, o jeden rok. V praxi to znamená, že vodič vozidla s právom prednostnej jazdy, ktorý doposiaľ viedol vozidlo s právom prednostnej jazdy s hmotnosťou do 3 500 kg (pričom dvojročná prax pre túto kategóriu ostáva zachovaná), tak po prijatí legislatívnej zmeny a získaní vodičského oprávnenia pre kategóriu vozidiel C1 bude potrebovať jednoročnú prax vo vedení tohto vozidla, aby mohol následne viesť uvedené vozidlo už s použitím zvláštnych zvukových a svetelných výstražných znamení.
K
Vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy
5. 3. 2024
V zmysle § 76 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony „žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C1 možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B.“
To v aplikačnej praxi znamená, že pre vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy sa po legislatívnej zmene bude vyžadovať vek vodiča 21 rokov, vodičská prax najmenej 2 roky vo vedení motorového vozidla v kategórii B, následne je vodičovi umožnené viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, následne vodič po získaní oprávnenia pre kategóriu C1 vyžaduje ďalší rok vodičskej praxe v tejto kategórii, a až po týchto lehotách môže viesť vozidlo v kategórii C1 s využitím práva prednostnej jazdy.
K
Odborníci tvrdia, že veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko
26. 2. 2024
Výrobné náklady elektriny z vetra klesli a to je aj dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosť.
Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil...
B
Používanie vozidla na podnikanie
5. 2. 2024
Podľa zákona o dani z motorových vozidiel subsumuje podľa odkazov zavedených v zákone o dani z motorových vozidiel definíciu podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka a dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. alebo príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2. zákona o dani z príjmov.
Samotné používanie vozidla na podnikanie je doplnené o spresnenie, t. j. o „moment“ objasňujúci začiatok používania vozidla na podnikanie, ktorý nie vždy musí nastať až „fyzickým“ použitím vozidla „na ceste“, ale tento môže súvisieť pri daňovníkoch, ktorí sú účtovnou jednotkou s účtovaním o vozidle, alebo u tých daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou s evidovaním vozidla v daňovej evidencii alebo s uplatňovaním výdavkov spojených s používaním vozidla. Tiež „moment“ začatia používania vozidla na podnikanie môže byť posúdený pri daňovníkovi, ktorý nie je zapísaným držiteľom v dokladoch vozidla, ale na podnikanie si vozidlo napr. prenajíma, v závislosti od začatia používania tohto vozidla v súlade so zadefinovaným vznikom daňovej povinnosti.
V prípadoch použitia vozidla, v dokladoch ktorého daňovník nie je zapísaný ako držiteľ, ide o také vozidlá, v dokladoch ktorých je uvedený ako držiteľ osoba, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, ktorá zanikla, zomrela alebo bola zrušená, alebo ide o vozidlo, ktoré je použité zamestnancom na pracovnej ceste so súhlasom zamestnávateľa, za čo mu zamestnávateľ vyplatí cestovné náhrady a súčasne musí byť splnená podmienka, že v čase použitia vozidla na pracovnej ceste toto nie je používané na podnikanie.
K