Záchranná zdravotná služba – nový systém
2. 4. 2025
Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien do systému záchrannej zdravotnej služby, ktoré ju stabilizujú a zároveň zabezpečia jej dostupnosť a efektivitu.
Všetky opatrenia majú za cieľ byť rozpočtovo neutrálne, respektíve, negenerujú dodatočné náklady nad rámec prirodzeného rastu z dôvodu inflácie a nárastu nákladov vyplývajúcich z platnej legislatívy ako napríklad platový automat. Systém záchrannej zdravotnej služby na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Tento systém, ktorý zahŕňa operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, záchrannú zdravotnú službu a urgentné príjmy nemocníc, je postavený na princípe dostupnosti a efektivity, aby mohol rýchlo a účinne zasahovať v situáciách, kde ide o záchranu života a zdravia. Avšak v posledných rokoch je tento systém pod neustále narastajúcim tlakom, ktorý spôsobuje jeho neudržateľnosť.
Hlavným dôvodom tohto stavu je neustále rastúci dopyt po záchrannej zdravotnej službe. Príčiny tohto nárastu sú rôznorodé a zahŕňajú starnutie populácie, nárast chronických ochorení, ale aj zhoršujúcu sa dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá spôsobuje, že mnohí pacienti vyhľadávajú pomoc priamo cez tiesňové linky. To vedie k preťaženiu operačného strediska záchrannej zdravotnej služby aj samotných posádok ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sú nútené riešiť nielen skutočne kritické stavy, ale aj prípady, ktoré by inak mohli a mali byť riešené v ambulantnej sfére.
K tomuto problému sa pridávajú aj obmedzené zdroje, či už finančné, personálne alebo materiálne. S rastúcim dopytom nie je systém schopný zabezpečiť a financovať adekvátne množstvo ambulancií, zdravotníckeho personálu ani modernizáciu technického vybavenia. Nedostatok zdravotníkov vedie k preťaženiu existujúceho personálu, čo znižuje kvalitu poskytovanej starostlivosti a znižuje dostupnosť. Extrémne nízky záujem o špecializačné štúdium urgentnej medicíny a kritická situácia v zabezpečení lekárov v lekárskych ambulanciách vyžadujú okamžité kroky, bez ktorých hrozí neschopnosť poskytovateľov postaviť služby v niektorých regiónoch. Navyše, finančné zdroje, ktoré sú určené na fungovanie systému, sú často nedostatočné a nezodpovedajú skutočným potrebám rastúceho dopytu.
Tento stav jasne naznačoval, že bez zásadných zmien v záchrannej zdravotnej službe by sa systém stal dlhodobo neudržateľným. To ohrozuje nielen efektivitu zásahov, ale aj životy pacientov, ktorí sa na tento systém spoliehajú. Pretrvávajúce problémy si vyžadujú okamžitú pozornosť a zavedenie opatrení, ktoré by zabezpečili stabilitu a udržateľnosť systému v budúcnosti.
K
Územná pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody
19. 11. 2024
Jedným z hlavných cieľov novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je upraviť územnú pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody.
Územná pôsobnosť je aktuálne spravidla nastavená na pomerne rozsiahle územia, napr. na celé kompetenčné územia správ chránených krajinných oblastí alebo prípadne na celé územie Slovenskej republiky. Doplnením, resp. upravením pôsobnosti členov dobrovoľnej stráže prírody sa zužuje ich územná kompetencia na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo obhospodarovaní alebo na iné pozemky po písomnej dohode s ich vlastníkom, správcom, nájomcom alebo obhospodarovateľom, pričom dôjde k racionalizácií výkonu ich činnosti a zamedzeniu prípadného zneužívania výhod, ktorými disponovali pri výkone kontrolnej činnosti.
K
Slobodný prístup k informáciám
18. 11. 2024
Slobodný prístup k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa v niektorých častiach mení.
Cieľom zmien je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Právna úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Povinné osoby budú oprávnené požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity.
Zákon reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným v kontexte rastúceho objemu dát a zvyšujúcich sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy.
S
Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Slovensko získalo grant na podporu rozvoja jadrových programov
10. 10. 2024
Projekt NEXT je projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov. Aktivity programu by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií výstavby malých modulárnych reaktorov. Slovensko získalo grant vo výške päť miliónov dolárov (4,55 milióna eur) na podporu aktivít k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) v rámci projektu NEXT.
Ide o projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov, inovácií a výmenu skúseností prostredníctvom spolupráce s akademickým sektorom. Informovalo o tom ministerstvo hospodárstva. Aktivity programu NEXT by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií SMR a ich možnosti umiestnenia v lokalitách bývalých uhoľných elektrární.
Cieľom aktuálneho grantového projektu je pritom financovať aktivity, ktoré povzbudia krajiny k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov, a vytvoriť kapacity na implementáciu.
Okrem poradenských služieb v oblasti technických a regulačných požiadaviek pre SMR je medzi podporovanými aktivitami aj spolupráca s americkými univerzitami, návšteva amerických jadrových zariadení či príprava stratégií k zavádzaniu SMR, doplnil rezort hospodárstva.
"Dopyt po elektrine bude rásť. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje, ktoré bezpečne, spoľahlivo a bez priamych emisií oxidu uhličitého (CO2) pokrývajú väčšinu spotreby na Slovensku. SMR majú byť doplnkom energetického mixu pre energetickú sebestačnosť krajiny v budúcnosti," vysvetľuje generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Strýček doplnil, že: "Grant, ktorý sme získali v medzinárodnej konkurencii, je skvelá správa. Dáva nám možnosti akcelerovať prípravy projektov, ktoré sú dôležité pre úspech našej energetickej transformácie," uzavrel.
S