Výška materskej a otcovskej dovolenky
27. 1. 2023
Materskú a otcovskú dovolenku tvorí suma 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, pričom denný vymeriavací základ však nesmie presiahnuť 75 % zákonom stanoveného maximálneho denného vymeriavacieho základu, t. j. v roku 2023 nesmie presiahnuť 75 % z 79,6274 €, tvoriacej čiastku 59,7206 €.
V roku 2023 tak otec, čerpajúci 14 dní otcovskej dovolenky, môže dostať maximálne 836,10 €. Denný vymeriavací základ vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých otec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Z uvedeného je zrejmé že pre výpočet denného vymeriavacieho základu je potrebné poznať, čo sa zahŕňa do rozhodujúceho obdobia a na základe tejto skutočnosti zistiť výšku vymeriavacích základov.
K
Prečo chcú ísť Bulhari a Chorváti tak veľmi do eurozóny?
29. 1. 2018
Po tom, čo Bulharsko prevzalo predsedníctvo EÚ, sa dostali aj do našich médií správy, že krajina má záujem vstúpiť do eurozóny. Rád by ich tam privítal aj prezident Európskej Komisie Juncker.
Koncom minulého roka sa zase ozývali podobné hlasy z Chorvátska, ktoré by chcelo prijať euro do sedem-osem rokov. Aktuálne už eurozóna nie je v existenčnom ohrození, členstvo v nej však stále prináša nemalé náklady v podobe financovanie zadlžených krajín. Navyše, nikde nie je napísané, že sa kríza eura nemôže zopakovať. Prečo teda chcú Bulhari a Chorváti do eurozóny aj napriek týmto nákladom a rizikám? Keď do eurozóny vstupovalo Slovensko, tak našou hlavnou motiváciou bolo a) nižšie úročenie; b) stabilnejšia mena, ktorá by okrem iného znížila transakčné náklady pre investorov c) vyšší punc, ktorý poskytujú silnejšie pravidlá eurozóny. Dnes už vieme, že minimálne posledný bod je otázny, keďže z tých pravidiel sa urobil trhací kalendár.
Holandsko chce vytvoriť umelý ostrov s veternou farmou
2. 1. 2018
Radikálny projekt plánuje vybudovanie ostrova, ktorý by slúžil ako rozdeľovač pre obrovskú pobrežnú veternú farmu. Tá by obklopovala umelý ostrov, ktorý chcú Holanďania vybudovať na piesočnom poli Dogger Bank. Nachádza sa 125 kilometrov od východného pobrežia Yorkshiru. Zároveň bola označená ako potenciálne veterná lokalita. Farma by posielala elektrinu cez diaľkový kábel do Spojeného kráľovstva, Holandska, prípadne do Belgicka, Nemecka a Dánska.
Spoločnosť TenneT, holandský ekvivalent britskej spoločnosti National Grid, je veľkým zástancom projektu. Nedávno zdieľala zistenia zo štúdie. Ta uvádza, že by tento plán mohol byť o miliardy eur lacnejší, ako sú konvenčné veterné elektrárne a medzinárodné silové káble. Tento sci-fi návrh je odpoveďou na tlak zo strany priemyslu, ktorý vyžaduje rozvoj veterných elektrární na pobreží. Tie sú totiž vytláčané čoraz ďalej od pobrežia, čo citeľne zvyšuje náklady. Podľa Roba van der Haga, ktorý riadi program pre rozvoj pobrežných veterných rozvodov spoločnosti TenneT, je dôležité, aby sa priemysel aj naďalej snažil znižovať náklady. Keďže každý ďalší kilometer smerom do mora znamená ďalší kilometer drahších káblov, firma je presvedčená, že je potrebné zvoliť nové, neobvyklé riešenie. Umelý ostrov by umožnil úspory z rozsahu, vyššia rýchlosť vetra a káble, ktoré by prevádzali energiu z pobrežných turbín na ostrov, by boli lacnejšie. Aby bolo možné na umelý ostrov umiestniť všetky zariadenia, mal by mať zhruba päť až šesť štvorcových kilometrov, čo je približne pätina veľkosti ostrova Hayling v Lamanšskom prielive.
Bitcoin pokoril ďalší rekord. Finančníci varujú pred bublinou
8. 12. 2017
Hodnota digitálnej meny Bitcoin počas dnešného ranného obchodovania v Ázii pokorila ďalší rekord, keď sa vyšplhala cez 14-tisíc dolárov. Túto hodnotu prekonala najznámejšia digitálna mena aj na luxemburskej burze BitStamp, kde sa okolo 07:00 SEČ obchodovala za zhruba 14.160 dolárov.
Počas dnešného dňa však Bitcoin pokoril ďalší rekord. Na obchodnej platforme Coindesk.com sa krátko vyšplhala na 15.007,70 dolára, potom mierne klesla. Napísal to server BBC. Počas dneška tak Bitcoin pridal takmer 15 percent. Podľa agentúry Bloomberg sa jeho hodnota od začiatku mesiaca zvýšila o 50 percent. Bitcoinu pomáha očakávané spustenie obchodovania s bitcoinovými termínovanými kontraktmi, ktoré na najväčšiej burze s kontraktmi CME začne za niekoľko dní. Začiatkom roka predstavovala hodnota Bitcoinu tisíc dolárov, odvtedy s občasnými výraznými výkyvmi zaznamenáva jeden rekord za druhým. Podľa spoločnosti CMC Markets má vzostup Bitcoinu všetky príznaky bubliny. Vraj ale "neexistuje spôsob, ako spoznať, kedy bublina praskne," povedala firma portálu BBC.
V ParadisePapers sú aj Slováci. Dokazujú to tisícky dokumentov
8. 11. 2017
V rozsiahlej databáze nedávno uniknutých finančných dokumentov o osobách a podnikoch investujúcich svoj majetok v tzv. daňových rajoch (kauza ParadisePapers) sú aj dokumenty týkajúce sa priamo Slovákov.
Potvrdila to Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (ČCIŽ). "V práve aktuálnom úniku informácií je i približne 3500 dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska," uviedla Holcová."Tri a pol tisíc dokumentov je naozaj veľa, to nie sú iba jednotlivci, to je mix ako firiem, tak jednotlivcov," pokračovala s tým, že dokumenty sa vzťahujú na časové obdobie od 90. rokov 20. storočia do roku 2016. České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré spolupracuje na analýze tzv. ParadisePapers, momentálne zostavuje predbežnú prvú analýzu toho, aké sú to dokumenty a "akí sú tam zaujímaví ľudia"."Viac informácií budeme mať koncom týždňa," dodala Holcová. Novú rozsiahlu databázu uniknutých finančných dokumentov označovaných ako ParadisePapers, ktorá poskytuje dôkazy o nezverejňovaných investíciách veľkých nadnárodných spoločností, ale i významných politikov v tzv. daňových rajoch, zverejnilo v nedeľu Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ). Databáza obsahuje zhruba 13,4 milióna dokumentov, z ktorých väčšina je od jednej firmy pôsobiacej v prostredí offshore spoločností.