Vstup do systému verejného zdravotného poistenia na území SR
27. 5. 2022
Osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR, majú síce nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale nevstupujú automaticky do systému verejného zdravotného poistenia na území SR.
Jednou z možností ako tieto osoby môžu vstúpiť do systému verejného zdravotného poistenia je, že sa zamestnajú u slovenského zamestnávateľa; podmienkou je, že dohodnutý mesačný príjem bude aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Pre rok 2022 je minimálna mzda ustanovená vo výške 646 €, pričom dĺžka pracovného úväzku zamestnanca nie je na účely zdravotného poistenia rozhodujúca. Uvedené vyplýva z ust. § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP”), v zmysle ktorého: „Povinne verejne zdravotne poistená je v súlade s § 3 ods. 3 písm. a) ZZP aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát“) a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území SR alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území SR, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej zákonom o minimálnej mzde.”
Z uvedeného vyplýva, že vstup do systému verejného zdravotného poistenia v SR je naviazaný na výšku príjmu plynúceho zo zárobkovej činnosti, ktorý musí byť dohodnutý aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Ak občan z iného členského štátu alebo občan z cudziny (ďalej len „cudzinec“) nemá dohodnutý mesačný príjem aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, zdravotné poistenie na území SR mu nevzniká.
Uvedená podmienka sa týka osôb, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP, napr. ako zamestnanci v pracovnom pomere, resp. ako zamestnanec v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a zároveň u nich neexistuje iný dôvod na vznik verejného zdravotného poistenia v SR (napr. nemajú v SR trvalý pobyt, nie sú osoby samostatne zárobkovo činné, nie sú azylanti). Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, porovnáva sa výška dohodnutej odmeny/mzdy so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok (minimálna mzda je pre rok 2022 ustanovená vo výške 646 €). Ak je dohodnutá odmena/mzda pre cudzinca aspoň vo výške 646 €, vzniká mu ako zamestnancovi účasť na povinnom zdravotnom poistení. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, určuje sa z tejto mzdy suma, ktorá sa porovná so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok. V súlade s § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy; na účely zistenia splnenia podmienky, či je odmena dohodnutá aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, sa u hodinovo odmeňovaného zamestnanca vykoná prepočet podľa vzorca: hodinová mzda x 174 x hodnota úväzku. Ak bude dohodnutá odmena/mzda aspoň vo výške 646 €, vznikne cudzincovi ako zamestnancovi účasť na povinnom zdravotnom poistení.
K
Environmentálna trestná činnosť
16. 9. 2019
V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti.
Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“
Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Novela zákona účinná od 1. 8. 2019 preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku.
Hosťujúci sudca
14. 8. 2019
Samotné zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu si vyžaduje systémové zmeny v zákonnej úprave aj iných existujúcich inštitútov, a to napríklad určovanie voľných miest sudcov, obsadzovania týchto miest výberovým konaním, hodnotenie sudcu alebo prideľovanie vecí sudcom.
Okrem toho zavedenie hosťujúcich sudcov vyvoláva potrebu upraviť obdobné inštitúty ako dočasné pridelenie sudcu a stáž sudcu tak, aby právna úprava upravila jednoznačnú prioritu ich využívania po zavedení hosťujúcich sudcov pri riešení mimoriadnych situácií na súdoch týkajúcich sa najmä personálneho obsadenia súdov pri dočasnej absencii zákonného sudcu.
Na účely zavedenia inštitútu hosťujúceho sudcu je z legislatívno-technického hľadiska potrebné vykonať novelizáciu niekoľkých zákonov. Základným a nosným zákonom je zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vykonajú zmeny a doplnenia týkajúce sa statusu hosťujúceho sudcu a súvisiacich inštitútov. Ďalej sa vykoná súvisiaca novela zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o obsadení voľného miesta hosťujúceho sudcu. Poslednou zmenou je zmena zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je upraviť organizačné otázky súvisiace s inštitútom hosťujúceho sudcu. Všetky navrhované zmeny a doplnenia sú detailne popísané v osobitnej časti dôvodovej správy.
Lietajúci sudca
8. 8. 2019
Lietajúci sudca je sudca s osobitným statusom, pričom táto osobitosť spočíva v jednoduchšej možnosti zmeniť tomuto sudcovi miesto výkonu funkcie, a to podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter.
Tu treba mať na zreteli, že postavenie sudcov má svoje špecifiká vo všetkých ústavných poriadkoch, pričom spoločnou črtou sú osobitné podmienky pre zmenu miesta výkonu funkcie sudcu spravidla riešené priamo ústavnými normami rešpektujúc pri tom medzinárodne uznávané štandardy sudcovskej nezávislosti. Miera mobility sudcu sa vždy odvíja od ústavných noriem s tým, že od štátu k štátu sa táto miera mení. Nie je tomu inak ani v prípade Slovenskej republiky, ktorej ústavný poriadok pristupuje k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom. Novela zákona tieto ústavné štandardy rešpektuje a vychádza z ústavných noriem upravujúcich status sudcu.
Od právnej úpravy sa očakáva pozitívny prínos pre zabezpečenie riadneho chodu súdov s ohľadom na plynulosť súdneho rozhodovania tak, aby nedošlo k zníženiu miery vybavovania nápadu došlého na súd. Je legitímnym očakávaním občanov, aby štát vytváral podmienky pre naplnenie ústavou garantovaných práv – v tomto
prípade práva na súdnu ochranu. Je preto namieste prijímanie takých opatrení, ktoré zabezpečia, aby ústavné práva doznali naplnenia svojho zmyslu. Predkladateľ má za to, že inštitút hosťujúceho sudcu – ako nazýva zákona „lietajúceho sudcu“ – je normatívnym opatrením, ktoré spĺňa túto požiadavku.
Sudcovia a prísediaci
8. 8. 2019
Novela zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudne účinnosť 1. 8. 2019.
Zákon reaguje aj na požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Spravodlivosť, súdnictvo týkajúce sa efektívneho fungovania súdnictva.
Účelom zákona je zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu, a to s cieľom vytvoriť predpoklady pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu (napríklad materská alebo rodičovská dovolenka, prerušenie výkonu funkcie sudcu, stáž sudcu a pod.). V praxi sú súdy konfrontované so situáciami, kedy dočasný výpadok zákonného sudcu dlhodobejšieho charakteru spôsobuje nutnosť prerozdelenia vecí medzi ostatných kolegov tohto sudcu. Zároveň je potrebné riešiť i situáciu dočasnej preťaženosti súdov. Riešenie vzniknutej situácie pridelením nového voľného miesta sudcu pre dotknutý súd nie je účelné, pretože je jasné, že absencia sudcu je dočasná, a preto sa vytvorené nové miesto sudcu stane v predvídateľnom čase nadbytočné a nie je možné ho rušiť, pretože sudca je menovaný do funkcie bez časového obmedzenia. Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože tým dochádza len k presunu problému na iný súd, ktorému bude absentovať sudca, ktorý je dočasne preložený na iný súd. V európskom priestore je daný problém riešený rôznymi spôsobmi, ale najčastejšie sa možno stretnúť s inštitútom tzv. lietajúceho sudcu.