Vplyv stavebného zákona na cestný zákon
11. 2. 2025
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa mení vzhšadom na schválenú novú stavebné legislatívu.
Dochádza k precizovaniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu aj pre vybavovanie ohlásenia stavieb a stavebných úprav pozemných komunikácií. Zároveň sa ustanovuje, že špeciálny stavebný úrad pre diaľnice (Ministerstva dopravy SR) je príslušným aj pre povoľovanie stavieb a ohlasovanie stavieb a stavebných úprav na diaľničnom odpočívadle, ako aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavieb súvisiacich s prevádzkou týchto stavieb.
Dochádza k zmene pojmov v súvislosti s kolaudáciou stavieb podľa nového stavebného zákona. Zároveň v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, kedy vlastník vedenia bezdôvodne zdržuje jeho prevzatie a stavebník musí vykonávať jeho údržbu a zabezpečovať prevádzku, sa ustanovuje, že vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník alebo správca pozemnej komunikácie alebo iného diela je povinný uhradiť stavebníkovi náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie tejto stavby až do jej prevzatia.
K
Vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy
5. 3. 2024
V zmysle § 76 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony „žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C1 možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B.“
To v aplikačnej praxi znamená, že pre vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy sa po legislatívnej zmene bude vyžadovať vek vodiča 21 rokov, vodičská prax najmenej 2 roky vo vedení motorového vozidla v kategórii B, následne je vodičovi umožnené viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, následne vodič po získaní oprávnenia pre kategóriu C1 vyžaduje ďalší rok vodičskej praxe v tejto kategórii, a až po týchto lehotách môže viesť vozidlo v kategórii C1 s využitím práva prednostnej jazdy.
K
Odborníci tvrdia, že veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko
26. 2. 2024
Výrobné náklady elektriny z vetra klesli a to je aj dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosť.
Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil...
B
Používanie vozidla na podnikanie
5. 2. 2024
Podľa zákona o dani z motorových vozidiel subsumuje podľa odkazov zavedených v zákone o dani z motorových vozidiel definíciu podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka a dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. alebo príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2. zákona o dani z príjmov.
Samotné používanie vozidla na podnikanie je doplnené o spresnenie, t. j. o „moment“ objasňujúci začiatok používania vozidla na podnikanie, ktorý nie vždy musí nastať až „fyzickým“ použitím vozidla „na ceste“, ale tento môže súvisieť pri daňovníkoch, ktorí sú účtovnou jednotkou s účtovaním o vozidle, alebo u tých daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou s evidovaním vozidla v daňovej evidencii alebo s uplatňovaním výdavkov spojených s používaním vozidla. Tiež „moment“ začatia používania vozidla na podnikanie môže byť posúdený pri daňovníkovi, ktorý nie je zapísaným držiteľom v dokladoch vozidla, ale na podnikanie si vozidlo napr. prenajíma, v závislosti od začatia používania tohto vozidla v súlade so zadefinovaným vznikom daňovej povinnosti.
V prípadoch použitia vozidla, v dokladoch ktorého daňovník nie je zapísaný ako držiteľ, ide o také vozidlá, v dokladoch ktorých je uvedený ako držiteľ osoba, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, ktorá zanikla, zomrela alebo bola zrušená, alebo ide o vozidlo, ktoré je použité zamestnancom na pracovnej ceste so súhlasom zamestnávateľa, za čo mu zamestnávateľ vyplatí cestovné náhrady a súčasne musí byť splnená podmienka, že v čase použitia vozidla na pracovnej ceste toto nie je používané na podnikanie.
K
Vodný zákon
11. 1. 2024
Cieľom novely zákona zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je zabezpečenie dobrého stavu vôd a stým zosúladenie právnych predpisov tak, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov boli vykonateľné v praxi.
Účinnosť novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd s účinnosťou od 15.11.2022 bola v oneskorení oproti účinnej novele vodného zákona č. 364/2004 Z. z. prijatej ku dňu 1. januára 2022. Vo vodnom zákone boli ustanovené nové povinnosti pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami z toho vyplývajúcimi pre vlastníkov malých ČOV, bolo potrebné primerane predĺžiť lehotu. Lehota sa predlžuje do 31. decembra 2028.
V prípade, že by sa lehota nepredĺžila, znamenalo by to nemožnosť prevádzkovania tých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú dnes právoplatné povolenia vydané na 6 alebo 10 rokov podľa predpisov platných do 15. 11. 2022.
V prípade, že by vlastníci prevádzkovali ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov konali by v rozpore so zákonom, čo by malo za následok uloženie sankcie za porušenie zákona. Ide najmä o malé domové ČOV (2-6 ekvivalentných obyvateľov), ktorých prevádzkovatelia alebo vlastníci musia mať dostatočný časový priestor, aby získali informácie o zaradení ČOV podľa kategórií a k tomu prislúchajúce limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v súlade s novelizovaným nariadením vlády SR č. 269/2010 Z. z.
Tiež je potrebné zohľadniť obmedzené kapacity štátnej vodnej správy na okresných úradoch, ktorá musí všetky povolenia pre malé ČOV prehodnotiť podľa jednotlivých kategórii. Počet vydaných rozhodnutí na malé ČOV sa pohybuje len za rok 2020 v desiatkach tisíc.
K