Vplyv stavebného zákona na cestný zákon
11. 2. 2025
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa mení vzhšadom na schválenú novú stavebné legislatívu.
Dochádza k precizovaniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu aj pre vybavovanie ohlásenia stavieb a stavebných úprav pozemných komunikácií. Zároveň sa ustanovuje, že špeciálny stavebný úrad pre diaľnice (Ministerstva dopravy SR) je príslušným aj pre povoľovanie stavieb a ohlasovanie stavieb a stavebných úprav na diaľničnom odpočívadle, ako aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavieb súvisiacich s prevádzkou týchto stavieb.
Dochádza k zmene pojmov v súvislosti s kolaudáciou stavieb podľa nového stavebného zákona. Zároveň v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, kedy vlastník vedenia bezdôvodne zdržuje jeho prevzatie a stavebník musí vykonávať jeho údržbu a zabezpečovať prevádzku, sa ustanovuje, že vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník alebo správca pozemnej komunikácie alebo iného diela je povinný uhradiť stavebníkovi náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie tejto stavby až do jej prevzatia.
K
Implementácia reformy súdnej mapy
18. 11. 2022
Kontúry pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy z hľadiska vymedzenia konkrétnych zámerov možno nasledovne zhrnúť:
1. posun termínu implementácie reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023,
2. doplnenie, prípadne precizovanie úpravy tvorby prvých rozvrhov prác, resp. ich zmien do momentu implementácie súdnej mapy,
3. regulácia presunu sudcu z pracoviska do sídla a naopak je možný len s jeho súhlasom, bez jeho súhlasu len na základe rozhodnutia súdnej rady,
4. obnovenie inštitútu dočasného pridelenia sudcu v znení účinnom do 31. decembra 2021,
5. zjednodušenie procedúry obsadzovania prvých miest sudcov správnych súdov,
6. zavedenie pravidla, že súdne spisy krajských súdov v agende správneho súdnictva sa nepresúvajú na správne súdy, ak sa k 28. februáru 2023 nedosiahne obsadenosť správnych súdov aspoň na úrovni 50 % celkového počtu sudcov toho - ktorého správneho súdu,
7. zjednodušenie procedúry pre výber predsedov senátov správnych súdov (tzv. „dočasní predsedovia“),
8. oprava niektorých zjavných nesprávnosti v pôvodne schválených zákonoch reprezentujúcich reformu súdnej mapy.
Na dosiahnutie uvedených zámerov bolo potrebné vykonať novelizácie zákonov, ktorými bola schválená reforma súdnej mapy, a to zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho bolo potrebné novelizovať aj súvisiace zákony, najmä tie, do ktorých boli doplnené prechodné ustanovenia zohľadňujúce reformu súdnej mapy – v tomto prípade ide skôr o legislatívno-technické úpravy vyvolané zámerom odložiť o päť mesiacov implementáciu reformy súdnej mapy.
K
Sídla a obvody súdov
16. 11. 2022
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Novela zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.
Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre formovanie obsahu novely zákona:
1. aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsť k presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,
2. organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,
3. schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,
4. vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,
5. je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.
K
Časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy
16. 11. 2022
Je potrebné vytvoriť dostatočný časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy. Tomu zodpovedá základný cieľ novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorým je posun termínu účinnosti reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023.
Novelou zákona dochádza ku korekcii schválenej právnej úpravy, pričom zmeny sa zameriavajú na vytvorenie lepších predpokladov pre funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia (najmä vo vzťahu k správnym súdom), a súčasne sa zavádzajú úpravy, ktorými sa koriguje nedostatočná úprava spojená napríklad s procedúrou tvorby prvých rozvrhov prác, ktorými sa budú zohľadňovať implikácie spojené so samotnou reformou.
Opatrenia sú dostatočnou zárukou pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy k termínu 1. júna 2023. Bez ich schválenia reálne hrozilo, že súdna sústava nebude adekvátne pripravená zvládnuť dopady reformy súdnej mapy, čo by negatívne ovplyvnilo ústavné práva účastníkov konania, najmä právo na súdnu ochranu a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Treba si uvedomiť, že justícia, tak ako akékoľvek iná zložka štátnej moci, plní službu občanom našej krajiny. Občania majú legitímne očakávania, že štát je spôsobilý poskytovať očakávané služby na takej úrovni, ktorá umožňuje reálnu ochranu práv a vymáhanie plnenia právnych povinností. Je preto úlohou štátu robiť všetko preto, aby právomoci štátnych orgánov boli vykonávané efektívne. Tomu je nepochybne podriadená aj reforma súdnej mapy, pretože jej cieľom je poskytnúť kvalitnejšie služby v oblasti súdnej ochrany efektívnejším využitím ľudského potenciálu súdnictva aj optimálnym nastavením sústavy súdov a dôslednej špecializácie súdov a sudcov. Ako každá systémová reforma, tak aj reforma súdnej mapy, prináša efekty v dlhšom časovom horizonte. Je prirodzené, že v rámci nábehovej fázy nie je možné vylúčiť dočasné komplikácie rôzneho charakteru. Je však legitímne, aby potenciál ich vzniku bolo minimalizovaný. A presne tomu cieľu je podriadená novela zákona, pri koncipovaní ktorej sa rešpektovali východiská reformy súdnej mapy a jej ciele, ktoré sa v konečnom dôsledku stali súčasťou Plánu obnovy a odolnosti.
K
Špeciálna volebná komisia
14. 11. 2022
Zavádza sa špeciálny spôsob hlasovania do špeciálnej prenosnej volebnej schránky určený výlučne pre osoby, ktorým bola nariadená izolácia alebo karanténa z dôvodov ochrany verejného zdravia pred ochorením COVID-19 a pre osoby žijúce s nimi v spoločnej domácnosti.
Zákon o podmienkach výkonu volebného práva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa postup podľa tohto zákona uplatní iba v prípade, ak k 30. novembru 2022 budú na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky osoby pozitívne na ochorenie COVID-19 podliehať izolácii a osoby, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, karanténe.
V každom zo 79 okresov v Slovenskej republike sa zriadi špeciálna okrsková volebná komisia v celkovom počte 7 členov zložená z členov delegovaných politickými stranami zastúpenými v parlamente a petičným výborom pre referendum. Zároveň sa ustanovuje právomoc prednostu okresného úradu v prípade vysokého počtu záujemcov o špeciálny spôsob hlasovania určiť ďalších členov komisie.
Zapisovateľ špeciálnej volebnej komisie sa určí zo štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v okresných úradoch z dôvodu, že sa od neho očakáva vysoká profesionalita pri tvorbe zoznamu voličov počas podávania žiadostí o špeciálny spôsob hlasovania, spolupráca s obcami pri vyčiarkovaní oprávnených voličov v zoznamoch voličov v obciach a zároveň kontrola hlasovacích preukazov. Očakáva sa, že zapisovateľ bude mať odbornú prax, ktorá zaručí nerušený a zákonný priebeh hlasovania.
Vzhľadom na náročnosť práce a určité riziko z dôvodu priameho kontaktu s osobami v izolácii alebo v karanténe sa upravuje odmena člena a zapisovateľa špeciálnej volebnej komisie vo výške 200 eur.
Zákon tiež upravuje kontrolu hlasovacích preukazov tak, aby každý volič, ktorý požiada o hlasovanie špeciálnym spôsobom, a zároveň mu bol vydaný hlasovací preukaz, odovzdal hlasovací preukaz špeciálnej okrskovej volebnej komisii.
Ustanovilo sa, aby špeciálna okrsková volebná komisia mala sídlo v meste, ktoré je sídlom okresu, s odlišnosťou pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu a pre mesto Košice, kde prednosta okresného úradu v Bratislave a v Košiciach určí, v ktorej z mestských častí bude mať táto komisia sídlo. Na účely finančného zabezpečenia a na účely započítania výsledku hlasovania v okrsku sa tento špeciálny okrsok začlení ako jeden z okrskov mesta, resp. mestskej časti, v ktorej má sídlo. Výdavky spojené so špeciálnym spôsobom hlasovania budú hradené zo štátneho rozpočtu.
K