Vláda schválila koncepciu strategickej komunikácie
13. 3. 2024
Riadenie a realizácia strategickej komunikácie bude prebiehať predovšetkým v pôsobnosti štátnej a verejnej správy. Vláda v stredu schválila Návrh koncepcie strategickej komunikácie SR. Cieľom koncepcie je budovať rámec, ktorý má posilniť schopnosť štátu včasne, zrozumiteľne a efektívne informovať spoločnosť o prioritách, rozhodnutiach a výsledkoch vlády.
„Účelom dokumentu je aj eliminácia absencie systémového ukotvenia mechanizmu koordinovanej strategickej komunikácie, ktorá umožnila najmä zahraničným a tuzemským mimovládnym organizáciám svojvoľne realizovať strategickú komunikáciu štátu bez prebrania zodpovednosti za jej dosahy na slovenskú spoločnosť," uvádza sa v predkladacej správe. Riadenie a realizácia strategickej komunikácie bude prebiehať predovšetkým v pôsobnosti štátnej a verejnej správy. Implementácia koncepcie stanovuje základné východiská a princípy strategickej komunikácie a zároveň navrhuje mechanizmus medzirezortnej koordinácie ministerstiev a Úradu vlády SR.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Počas Veľkej noci sa ešte bude lyžovať
31. 3. 2010
Počas Veľkej noci sa napriek výraznému otepleniu v posledných dňoch bude lyžovať ešte v dvadsiatke lyžiarskych stredísk. Po sviatkoch sa však väčšina prevádzkovateľov lanoviek a vlekov chystá sezónu ukončiť.
Najviac snehu, do 90 cm, leží na svahoch Vysokých a Nízkych Tatier. Zjazdovky budú otvorené na oboch stranách Chopka, na Štrbskom plese aj v Tatranskej Lomnici. Vleky budú podľa hovorkyne spoločnosti Tatry Mountain Resorts v prevádzke aj po Veľkej noci. Lyžuje sa aj na najvyššie položenej zjazdovke v Lomnickom sedle, kde začiatkom sezóny bol nedostatok prírodného snehu.
Väčšina ostatných lyžiarskych stredísk zaznamenáva rýchly úbytok snehu a po predĺženom víkende chcú sezónu ukončiť. Dvadsať centimetrov technického snehu zostalo ešte na Donovaloch na zjazdovke Záhradište, no teplota sa v utorok vyšplhala takmer na desať stupňov Celzia. Napriek tomu by ešte malo byť podľa hovorcu na Veľkú noc otvorené.
Po sviatkoch koniec sezóny plánujú aj v strediskách Veľká Rača, Skipark Ružomberok, na Čertovici a pravdepodobne aj v Plejsoch pri Krompachoch. V stredisku Vrátna zatiaľ o ukončení sezóny nerozhodli.
Prevádzkovatelia v nižšie položených lyžiarskych stredísk dúfajú, že zvyšky snehu im do Veľkej noci pomôže uchovať avizované ochladenie s nočnými teplotami pod bodom mrazu.
Veľká noc už tradične býva pre horské strediská, pokiaľ to dovolí počasie, posledným vrcholom sezóny. Podľa predbežných rezervácií horských hotelov si aprílovú lyžovačku prídu v tomto roku vychutnať tisícky turistov. Návštevníci sa pre zhoršujúce sa snehové podmienky zatiaľ z pobytov neodhlasujú.
Kofola je päťdesiatničkou
30. 3. 2010
Na začiatku výroby kofoly stáli dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách. A vraj tiež sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy. Kofola, ktorá je slovenským nealkoholickým nápojom číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov. Jej krstnou matkou bola studená vojna.
Československo päťdesiatych rokov nemalo k pivu a vínu atraktívnu nealkoholickú alternatívu, ktorá by konkurovala kapitalistickej kole.
Preto boli oslovení farmaceuti, ktorým sa podarilo brilantne namiešať výťažky byliniek, lístia a semien rôznych rastlín.
Aj v Amerike boli do prípravy nápojov zapojení lekárnici. Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu pripravil zasa lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek.
Žijúci pamätník Jaroslav Knap sa na otázku novinárov "Z čoho je kofola?" usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa dal získať ľahšie - z dovezenej kávy.
Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo zomrel. Dividend sa nedočkal podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, ktorý bol autorom receptúry známeho hroznového nápoja Vinea. Obidvaja vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola, na ktorej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras. Kofole sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku.
Na Slovensku sa ročne predá 70 miliónov litrov kofoly. Kofole patrí štvrtina nealkoholického trhu. Generálnym riaditeľom slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej je Marián Šefčovič.
Kultúrny profil Slovenska
30. 3. 2010
Dvojjazyčný internetový portál Kultúrny profil Slovenska je od marca 2009 verejne a bezplatne prístupný na internete. Za tento pomerne krátky čas pritiahol vyše milióna návštevníkov zo Slovenska i celého sveta. Portál mesačne navštívi priemerne 100.000 záujemcov o slovenskú kultúru, umenie či históriu, aby získali tipy na zaujímavé výlety, zorientovali sa v ponuke festivalov či nadviazali kontakt s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými skupinami.
Kultúrny profil Slovenska ponúka informácie v slovenskom a anglickom jazyku. Je určený nielen turistom a profesionálom z oblasti kultúry, ale i širokej verejnosti.
Portál má tri základné časti. Tie sa navzájom dopĺňajú a sú priebežne a pravidelne aktualizované. Prvú časť tvorí súhrn základných a všeobecných informácií o Slovensku. Druhú časť tvorí detailný prehľad 19 hlavných oblastí slovenskej kultúry. Táto časť je doplnená o prehľadnú databázu vyše 6000 vizitiek užitočných kontaktov na slovenské kultúrne ustanovizne, vzdelávacie inštitúcie či súkromné agentúry a združenia pôsobiace v jednotlivých oblastiach.
Portál umožňuje vyhľadávať informácie a kontakty nielen podľa jednotlivých kultúrnych sfér, ale tiež podľa regiónov či samotných názvov, pričom je otvorený všetkým subjektom pracujúcim v oblasti kultúry na ich bezplatnú propagáciu.
Kultúrny profil Slovenska sa svojou štruktúrou podobá profilom ostatných krajín, v ktorých sa tento projekt v uplynulých rokoch realizoval. Ako jediný však ponúka informácie aj v domácom jazyku a zároveň v prvom roku svojho fungovania vykázal najvyššiu návštevnosť zo všetkých profilov.
Kultúrny portál funguje na webovej stránke www.slovakia.culturalprofiles.net a je spoločným projektom Ministerstva kultúry SR, British Council a britskej neziskovej organizácie Visiting Arts. Jeho prevádzku a aktualizáciu zabezpečuje Univerzitná knižnica v Bratislave. TASR o portáli informoval tlačový referát Ministerstva kultúry SR.
Hodina Zeme Slovensko neoslovila
28. 3. 2010
Drvivá väčšina Slovákov si vôbec nevšimla sobotňajšiu celosvetovú iniciatívu Hodina Zeme. Svetlá zhasli len v Košiciach a na Bojnickom zámku. Pri porovnaní so susednými krajinami sa správame zahanbujúco.Od svetiel si počas celosvetovej akcie Hodina zeme neoddýchol ani Bratislavský hrad.
V Košiciach v sobotu o pol deviatej večer zhasla dominanta mesta Dóm svätej Alžbety aj gotická Kaplnka svätého Michala. Podľa primátora Košíc aj malé zmeny v našom správaní môžu pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov bez toho, aby ovplyvnili kvalitu nášho života. Na hodinu sa do tmy ponoril aj Bojnický zámok, ktorý tento zámer dopredu avizoval.
K akcii zameranej na zníženie energetickej spotreby sa nijaké iné slovenské mestá nepridali.
Do Hodiny Zeme sa zapojilo ešte zopár firiem - napríklad nákupné stredisko IKEA, Allianz alebo UniCredit, ktoré symbolicky vypli reklamy a logá na svojich budovách.
Podľa hovorkyne slovenského Greenpeace svedčí nízka účasť na ekologickej akcii o tom, ako málo nám záleží na osude planéty. V susedných krajinách proti globálnemu otepľovaniu zabojovali omnoho príkladnejšie. V Česku napríklad zhaslo viac ako 20 miest vrátane Brna, Ústí nad Labem či Uherského Brodu. V Rakúsku sa do akcie zapojili hlavné mestá niektorých spolkových krajín, napríklad Innsbruck, Graz či Bregenz.