Vláda schválila koncepciu strategickej komunikácie
13. 3. 2024
Riadenie a realizácia strategickej komunikácie bude prebiehať predovšetkým v pôsobnosti štátnej a verejnej správy. Vláda v stredu schválila Návrh koncepcie strategickej komunikácie SR. Cieľom koncepcie je budovať rámec, ktorý má posilniť schopnosť štátu včasne, zrozumiteľne a efektívne informovať spoločnosť o prioritách, rozhodnutiach a výsledkoch vlády.
„Účelom dokumentu je aj eliminácia absencie systémového ukotvenia mechanizmu koordinovanej strategickej komunikácie, ktorá umožnila najmä zahraničným a tuzemským mimovládnym organizáciám svojvoľne realizovať strategickú komunikáciu štátu bez prebrania zodpovednosti za jej dosahy na slovenskú spoločnosť," uvádza sa v predkladacej správe. Riadenie a realizácia strategickej komunikácie bude prebiehať predovšetkým v pôsobnosti štátnej a verejnej správy. Implementácia koncepcie stanovuje základné východiská a princípy strategickej komunikácie a zároveň navrhuje mechanizmus medzirezortnej koordinácie ministerstiev a Úradu vlády SR.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Istanbul získal titul "Európske hlavné mesto kultúry"
4. 2. 2010
Istanbul sa v tomto roku stal „Európskym hlavným mestom kultúry“. Hlavný turecký vyjednávač vyhlásil včera v Európskom parlamente, že táto skutočnosť je pre Európu veľkou príležitosťou pochopiť Turecko, a pre Turecko príležitosťou pochopiť EÚ.
Egemen Bağış, hlavný turecký vyjednávač, je aj členom parlamentu za mesto Istanbul a hlavným propagátorom svojho mesta ako „Európskeho hlavného mesta kultúry“ pre rok 2010. Europoslancom povedal, že Európu si bez Istanbulu, metropoly, ktorá kedysi bola hlavným mestom Rímskej a Byzantskej ríše, nevie predstaviť.
Titul „Európske hlavné mesto kultúry“ bol vytvorený už v roku 1985. Každoročne je udeľovaný dvom mestám z dvoch vybraných európskych krajín. Rozhodcovský panel je tvorený šiestimi členmi z príslušnej krajiny a siedmimi z európskych inštitúcií. Konečné rozhodnutie je v rukách Rady, tá však v podstate len formálne potvrdí výber panela.
Kandidáti musia splniť tri hlavné kritériá: 1. do projektu integrovať európsku dimenziu, 2. posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ s podporou verejnosti, a 3. zdôrazniť úlohu mesta pri formovaní a rozvoji kultúry v Európe.
Úspešní kandidáti musia mať pripravený program aktivít s dlhodobým efektom. Kultúrne aktivity počas vybraného roka majú prispievať k dlhodobému kultúrnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju mesta.
V najbližších rokoch budú mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) tieto metropoly:
• 2010: Istanbul (Turecko) a Kyjev (Ukrajina)
• 2011: Turku (Fínsko) a Tallinn (Estónsko)
• 2012: Guimarães (Portugalsko) a Maribor (Slovinsko)
• 2013: Košice (Slovensko) a Marseille (Francúzsko)
• 2014: Umeå (Švédsko) a Riga (Lotyšsko)
V predchádzajúcich rokoch už titul „Európske hlavné mesto kultúry“ (EHMK) získali tiež mestá z nečlenskej krajiny EÚ. Titul EHMK tak dostali napríklad mestá Bergen a Stavanger v Nórsku, či Reykjavík na Islande.
Podľa nedávnej úpravy pravidiel sa však už mestá z nečlenských krajín už nebudú môcť uchádzať o tento titul.
Turecký predstaviteľ sa vo svojom prejave snažil rozptýliť obavy, že veľká moslimská krajina prinesie do Európy terorizmus a extrémizmus.
Podľa jeho slov „deti, ktoré prevracajú autá vo Francúzsku a pália ich, neprichádzajú z Maroka či Alžírska. Narodili sa v Paríži. Teroristi, ktorí zaútočili na Londýn, nepochádzali z Pakistanu. Narodili sa v Londýne. Dostali vzdelanie v Británii a rozhodli sa stať teroristami.“
Vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog
3. 2. 2010
Vedci varujú, že vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog až tak, že vznikne Alzheimerova choroba a iné druhy demencie. Súvislosť zistili americkí vedci, ktorí skúmali poškodenie ľudského mozgového tkaniva na magnetickej rezonancii. Prapríčinou vzniku drobných jaziev na mozgu môže byť vysoký tlak krvi.
Aj keď k poškodeniu mozgu dochádza v strednom veku, k objaveniu mentálnych porúch môže dôjsť až po mnohých rokoch.
Na pätnásť rokov trvajúcom výskume sa zúčastnilo takmer tisíc pacientov, vedci odhalili aj iný varujúci fakt. Dĺžka času, počas ktorého človek má neliečený vysoký tlak, je podľa vedcov priamo úmerná poškodeniu mozgu.
Téma "finančná kríza" ľuďom znechucuje médiá
2. 2. 2010
Únava z pesimistického spravodajstva o kríze, viac času stráveného s rodinou, surfovaním po internete či pri televízii, sú podľa najnovšieho prieskumu UPC tiež dôsledkami hospodárskej krízy. Kríza tak mení zvyklosti ľudí, trávenie ich voľného času, aj vzťah k médiám. Až 40 % populácie si myslí, že televízie to s finančnou krízou dokonca preháňajú, alebo, že záujem televízií o krízu ju ešte viac zhoršuje. Prieskum spoločnosti UPC sa uskutočnil v desiatich európskych krajinách vrátane Slovenska.
Oslovení sa vo väčšine krajín, v ktorých sa prieskum konal, vyjadrili, že sú už unavení z neustáleho informovania o finančnej kríze. Viac ako polovica populácie na Slovensku, ale aj v Českej republike, Írsku, Belgicku, Holandsku či Poľsku má témy finančná kríza „po krk."
Prieskum potvrdzuje tiež sťažnosti šéfov reštaurácií, barov či kaviarni, ktorých návštevnosť v dôsledku krízy výrazne klesla. Až 46 % ľudí v prieskume pripustilo, že pre krízu chodí do barov či reštaurácií menej často. Kríza postihla aj kiná. Až 41 % respondentov uviedlo, že kino navštevuje menej ako pred krízou.
Nepriamo kríza ovplyvnila aj zdravie. Podľa prieskumu približne štvrtina Slovákov, ale aj Poliakov, Maďarov či Rumunov, zredukovala svoje športové aktivity. Ľudia obmedzili aj čítanie papierových novín, sledovanie filmov prostredníctvom DVD či hranie počítačových hier, naopak zvýšil sa výrazne čas strávený surfovaním po internete.
Pozitívnou správou je, že približne 16 % oslovených trávi ušetrený čas viac s rodinou a s kamarátmi. Krízu ako dôvod, pre ktorý tohto roku bude menej dovolenkovať, označilo približne 30 % respondentov.
Prieskum UPC bol uskutočnený v období október až december 2009 na vzorke 11 000 respondentov v desiatich európskych krajinách.
Voľby do NR SR budú 12. júna
1. 2. 2010
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa budú konať 12. júna tohto roku. Voľby vyhlásil predseda NR SR Pavol Paška. V poradí pôjde už o siedme parlamentné voľby od roku 1989.
V parlamentných voľbách môžu hlasovať len občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň volieb dosiahnu 18 rokov. Voliť nemôžu väzni a osoby, ktoré sú zbavené spôsobilosti na právne úkony. Voliči, ktorí si pred voľbami vybavia voličský preukaz, môžu hlasovať v ľubovoľnej volebnej miestnosti, nielen v mieste bydliska.
Vo voľbách do Národnej rady SR je možné hlasovať aj zo zahraničia. Takéto právo majú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, ale sú občanmi Slovenskej republiky. Právo voliť zo zahraničia poštou majú aj občania SR s trvalým pobytom v SR, ktorí počas volieb budú v zahraničí a vopred o voľbu poštou požiadajú obec, v ktorej majú trvalý pobyt. Voliť bude možné aj v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb a v obdobných zariadeniach a v celách policajného zaistenia. V týchto prípadoch tiež platí pravidlo, že voliť treba v mieste trvalého bydliska a ak zariadenie nie je v tomto mieste, treba mať voličský preukaz.
Výsledky volieb spracuje Štatistický úrad SR. Oficiálne ich zverejní Ústredná volebná komisia, ktorá dohliada na organizáciu a technické zabezpečenie hlasovania. Ústredná volebná komisia preskúma a registruje kandidačné listiny politických subjektov, ktoré sa budú vo voľbách uchádzať o hlasy voličov.