Úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru
18. 3. 2025
Právna úprava zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi spodrobňuje úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru realizované v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru so zreteľom na novú pojmológiu týkajúcu sa činnosti dotknutých orgánov a zavedenú v Stavebnom zákone.
Táto konštrukcia ustanovenia prihliada nielen na novú pojmológiu v Stavebnom zákone, ale zakotvuje aj novú činnosť ministerstva a krajského riaditeľstva v pozícii nadriadeného orgánu pri odstraňovaní rozporov na žiadosť správneho orgánu. Predmetné ustanovenia sú esenciálnymi pre vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a ich neakceptovaním táto oblasť pôsobenia Hasičského a záchranného zboru bude zmarená. Jednoznačné a úplné sformulovanie verejnoprávnych pretenzií a zároveň povinnosti jednotlivých orgánov štátneho požiarneho dozoru vložených do textu ustanovenia zakladajú limity a zároveň právnu istotu nielen orgánom, ktoré v intenciách ustanovenia postupujú, ale aj subjektom, v právnom záujme ktorých sa konania vedú, pretože im indikujú právom aprobované očakávania. Ďalej sú predmetné ustanovenia dôležité aj pri vykonávaní hlavného štátneho požiarneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky voči krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a vykonávaním hlavného štátneho požiarneho dozoru krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru voči okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a teda právne neprichádza do úvahy, aby prekročenie kompetencie alebo nenaplnenie kompetencie bolo posudzované prostredníctvom ustanovení stavebného zákon. Absencia zákonných licencií je nesubstituovateľná vnútornými predpismi. Bez jednoznačného sformulovania oprávnenia a povinnosti orgánu štátneho požiarneho dozoru nie je možné ani urobiť zmysluplné podanie právneho názoru k rozsahu a obsahu kompetencií orgánu štátneho požiarneho dozoru. Absencia presného zakotvenia kompetencií orgánov štátneho požiarneho dozoru v prípade súdneho sporu navodí súdu, keďže nebude môcť odmietnuť spravodlivosť, povinnosť nájsť právo, čo však môže dospieť k nepredvídateľným záverom. Ustanovenie neodporuje ostatnej časti právneho poriadku, nevnáša do právneho poriadku neznáme pojmy, nezakladá možnosť rozdielnych výkladov, nie je redundantný voči stavebnému zákonu.
K
Identifikácia volajúceho a o poskytovanie lokalizačných údajov
2. 9. 2024
Vyhláška č. 224/2024 z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov po novom podľa § 111 ods. 10 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách po dohode s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky ustanovuje definíciu tiesňovej komunikácie, identifikáciu volajúceho alebo identifikáciu odosielateľa SMS.
Tiesňovou komunikáciou na účely tejto vyhlášky sa rozumie tiesňové volanie na čísla tiesňového volania určené národným číslovacím plánom uskutočnené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach, tiesňové volanie z verejnej mobilnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, SMS zaslaná na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“, tiesňové volanie koncového užívateľa, zákazníka cudzozemského poskytovateľa verejne dostupných mobilných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach, prihláseného do siete podniku poskytujúceho verejnú mobilnú sieť na základe veľkoobchodnej zmluvy o prístupe k roamingu, verejne dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná prostredníctvom pevnej siete, ktorá nie je viazaná na konkrétny koncový bod pevnej siete, alebo verejná dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná v pevnom umiestnení, ku ktorej možno pristupovať z ktoréhokoľvek miesta v oblasti pokrytia bez možnosti využívania služby počas presunu koncového zariadenia užívateľa.
Identifikáciou volajúceho alebo identifikáciou odosielateľa SMS sa rozumie poskytnutie jeho telefónneho čísla, poskytnutie identifikácie účastníka podľa § 111 ods. 8 písm. b) zákona a identifikácia siete podniku, v ktorej tiesňové volanie vzniklo, podľa § 2 ods. 5.
K
Dovolenka a prekážky v práci na strane zamestnanca počas dovolenky
30. 8. 2024
Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ. Toto právo zamestnávateľa sa vzťahuje na celú výmeru dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, preto ak úlohy zamestnávateľa nebránia poskytnúť zamestnancovi dovolenku, zamestnávateľ by sa nemal brániť jej čerpaniu.
Právna úprava ustanovuje, kedy dochádza k prerušeniu čerpania dovolenky. Ide o situácie, kedy už zamestnanec dovolenku čerpá, a dochádza k vzniku udalosti, ktorá má prednosť pred čerpaním dovolenky. Z ustanovenia § 114 Zákonníka práce vyplýva, že ide o udalosti, ktoré nastanú v priebehu (v čase čerpania) dovolenky. Dovolenka sa zamestnancovi prerušuje ak zamestnanec nastúpi službu v ozbrojených silách, ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceschopného pre chorobu alebo úraz, ak zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku, ak zamestnanec nastupuje na otcovskú dovolenku, ak zamestnanec ošetruje chorého člena rodiny – v tomto prípade k prerušeniu dovolenky nedochádza, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na žiadosť zamestnanca.
K
Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je v oblasti služieb a poľnohospodárstva
26. 8. 2024
Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je na Slovensku v oblasti služieb či poľnohospodárstve. Dôvodom je nedostatok vhodných pracovných miest aj veľký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. TASR o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
"Fenomén prekvalifikovanosti je najčastejší u absolventov študijných odborov v oblasti služieb, poľnohospodárstva, veteriny a sociálnych vied, obchodu a práva. Naopak, najmenej prekvalifikovaných pracovníkov bolo v prírodných vedách, vzdelávaní, zdravotníctve, inžinierstve, manufaktúre a staviteľstve," uviedol rezort práce.
Na Slovensku bolo minulý rok 22,7 percenta prekvalifikovaných zamestnancov. Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Pracovníci tak môžu uprednostniť zamestnanie v mieste svojho bydliska namiesto dochádzania za prácou.
Ďalšou príčinou môže byť spoločenský tlak na dokončenie druhého stupňa vysokej školy. Bakalárske vzdelanie nie je podľa ministerstva práce na Slovensku veľmi populárne, keďže nemusí dostatočne pripraviť absolventov na trh práce. Riešenie vidí rezort v lepšom zameraní bakalárskych odborov, ktoré by rovnako dobre pripravili študentov do zamestnania ako tie magisterské. Zároveň odbory s užším zameraním môžu mať nižšiu mieru prekvalifikovanosti, keďže študenti sú lepšie informovaní o ich význame na trhu práce.
Na tom, že je na Slovensku veľké množstvo prekvalifikovaných ľudí, sa zhodli aj viacerí zástupcovia zamestnávateľov. Problém vidia najmä pri absolventoch vysokých škôl, ktorí si po vyštudovaní nemôžu nájsť prácu v odbore. V takom prípade sa musia často zamestnať na pozíciách, ktoré vysokú školu vôbec nevyžadujú. Štátu podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza vznikajú vysoké náklady nielen s financovaním štúdia, ale aj rekvalifikáciami, teda preškoleniami týchto absolventov.
S
Vláda preplatí samosprávam stovky tisíc eur za výdavky počas mimoriadnych situácií
6. 6. 2024
V okresoch Banská Štiavnica, Bratislava, Kysucké Nové Mesto a Levice riešili samosprávy zosuv pôdy. V okresoch Brezno, Dunajská Streda a Malacky vyhlásili mimoriadnu situáciu pre haváriu.
Samosprávam preplatia za záchranné práce počas deviatich mimoriadnych situácií spolu 317 393 eur. Vyplýva to z návrhu ministerstva vnútra, ktorý v stredu schválila vláda.
V okresoch Banská Štiavnica, Bratislava, Kysucké Nové Mesto a Levice riešili samosprávy zosuv pôdy. V okresoch Brezno, Dunajská Streda a Malacky vyhlásili mimoriadnu situáciu pre haváriu. V okresoch Humenné a Vranov nad Topľou bolo dôvodom zemetrasenie. Ohrozenie verejného zdravia druhého stupňa zaznamenali v Bratislave.
"Opodstatnenosť, správnosť a primeranosť predložených požiadaviek bola verifikovaná okresnými úradmi," doplnil rezort. Najvyššiu sumu, 141 501 eur, preplatia Bratislave, obci Baškovce refundujú 116 400 eur.
S