Technická normalizácia
1. 5. 2023
Aktuálne znenie zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov neumožňuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky poveriť vykonávaním činností v oblasti technickej normalizácie inú právnickú osobu.
Z dôvodu, že tento súčasný model fungovania technickej normalizácie nedokáže pružne reagovať na potreby a požiadavky verejnosti, cieľom návrhu zákona, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2023, je vytvoriť legislatívne podmienky pre možnosť úradu poveriť vykonávaním niektorých alebo všetkých činností slovenského národného normalizačného orgánu inú právnickú osobu. V prípade poverenia právnickej osoby vykonávaním všetkých činností slovenského národného normalizačného orgánu nadobúda, podľa návrhu zákona, poverená právnická osoba dňom oznámenia Európskej komisii postavenie slovenského národného normalizačného orgánu. Tvorbe návrhu zákona predchádzala aj analýza fungovania technickej normalizácie v ostatných členských štátoch Európskej únie, kde je štandardom, že technická normalizácia je oddelená od orgánu štátnej správy. Cieľom návrhu zákona je aj úprava základných pojmov a ďalšie zmeny, ktorých potreba vykonania vyplynula z aplikačnej praxe.
K
Zmeny v stravovaní od 1. 1. 2022
25. 1. 2022
Na základe novely č. 416/2021 Z. z. zákona o dani z príjmov sa z daňového hľadiska zrovnoprávňujú všetky alternatívy zabezpečovania stravovania zamestnancov (teplé jedlo, gastrolístok, finančný príspevok na stravu).
Od 1. 1. 2022 platí, že suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie je od dane oslobodená:
• najviac do výšky 55 % sumy stravného pre 1. časové pásmo pri služobných cestách (aktuálne do 2,81 €) a nepodlieha odvodom na poistné; uvedené platí bez ohľadu na zdroj príjmu – náklady firmy, kolektívna zmluva, interná smernica atď. Suma príspevku na stravovanie nad limit (nad 2,81 €) je zdaniteľný príjem a bude sa z nadlimitnej sumy platiť poistné na ZP a SP.
• suma príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu bez limitu.
Tento postup sa uplatní pri každej forme zabezpečovania stravovania a to prvýkrát pri poskytovaní príspevku na stravovanie na mesiac január 2022.
K
Ruské akcie aj rubeľ prudko oslabujú
24. 1. 2022
Ruské akcie od rána výrazne klesajú, ich hlavný index dopoludnia odpisoval viac ako šesť percent. Výrazne dole zamieril aj ruský rubeľ, ktorý je k doláru na najnižších hodnotách od jesene 2020.
Podľa analytikov je za týmto prepadom citeľné zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Ten sa obáva, že Rusko sa chystá napadnúť Ukrajinu, hoci Moskva opakovane odmieta, že by niečo také plánovala. Krátko pred 11:00 SEČ sa dolár predával za 78,20 rubľa, a vykazoval tak rast o 0,9 percenta. Naposledy bol tak vysoko v októbri 2020. Ešte vlani na jeseň stačilo na nákup jedného dolára okolo 70 rubľov. Euro sa v rovnakom čase predávalo za 88,55 rubľa a vykazovalo rast o 0,6 percenta.
V
Čínska ekonomika stúpla najrýchlejšie za desať rokov
18. 1. 2022
Čínska ekonomika vlani vzrástla o 8,1 percenta, najrýchlejšie za desať rokov. Dôvera firiem aj spotrebiteľov sa zotavila po slabom raste predvlani, za ktorým bola pandémia choroby covid-19, a silný bol aj vývoz.
Vo štvrtom štvrťroku sa však tempo rastu spomalilo v dôsledku slabej spotreby a poklesu na trhu s nehnuteľnosťami, oznámil dnes čínsky štatistický úrad. Správa tak naznačuje, že druhá najväčšia ekonomika sveta bude potrebovať väčšiu politickú podporu, uviedla agentúra Reuters.
Analytici očakávali za minulý rok osempercentný rast. Cieľom vlády je udržať ročné tempo rastu nad šiestimi percentami. Predvlani hrubý domáci produkt podľa spresnených údajov vzrástol o 2,2 percenta.
V poslednom štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil o štyri percentá. Prekonal síce očakávania analytikov, tempo rastu však bolo najpomalšie od druhého štvrťroku 2020. V treťom štvrťroku ekonomika expandovala o 4,9 percenta.
Čínska ekonomika zápasí s problémami v realitnom sektore a tiež s lokálnymi ohniskami nákazy covidom-19. To ale sprevádzajú prísne opatrenia, ktoré obmedzujú spotrebu.
Niekoľko čínskych miest je pred oslavami lunárneho nového roka v stave zvýšenej pohotovosti, pretože koronavírusový variant omikron zasiahol ďalšie oblasti, vrátane Pekingu.
V
Na Slovensku zbankrotovalo najviac firiem od roku 2016
7. 1. 2022
Vlani na Slovensku zbankrotovalo výrazne viac podnikov ako v predchádzajúcom roku. Súdy vyhlásili 270 konkurzov na majetok podnikateľských a nepodnikateľských subjektov, čo bolo asi o tri pätiny viac ako predvlani a zároveň najvyšší počet od roku 2016.
Ide však len o zlomok z celkového počtu firiem v krajine. Vyplýva to z dnešných údajov spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá v krajine spravuje úverové registre. "Kým ešte v roku 2020 spoločnosti pred konkurzmi čiastočne chránili vládne opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie, ako napríklad dočasná ochrana pred veriteľmi, ako aj finančné rezervy firiem, v roku 2021 sa dôsledky pandémie prejavili už v oveľa širšom meradle," uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková. V konkurze minulý rok podľa Markovej skončili aj firmy, ktoré by inak zbankrotovali už v roku 2020. Vtedy krajina zaznamenala najmenej konkurzov, a to 167.
Koronavírusová kríza a následné reštrikcie negatívne ovplyvnili podniky z rôznych sektorov ekonomiky, hoci vláda zaviedla napríklad program kompenzácie časti mzdových nákladov zasiahnutých firiem.
V konkurze alebo v reorganizácii, ktorá umožňuje silne zadlženej firme uhradiť veriteľom len časť ich pohľadávok, vlani na Slovensku skončili najmä podniky zo sektora veľkoobchodu a maloobchodu. Zbankrotovali hlavne firmy bez zamestnancov.
V