Sídla a obvody súdov
16. 11. 2022
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Novela zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.
Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre formovanie obsahu novely zákona:
1. aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsť k presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,
2. organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,
3. schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,
4. vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,
5. je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.
K
E-shopy pod tlakom: objednávok je priveľa, niektoré služby nefungujú
19. 2. 2021
Spoločnosť Ikea už niekoľko dní čelí nárastu nových objednávok. Síce navyšuje kapacity, no dopyt prekračuje dennú hranicu možného počtu vybavených zákaziek.
Stačí pár jednoduchých klikov a tovar je na ceste. Či už ide o vybavenie do kuchyne, nové police do obývačky alebo náhradu za pokazenú kancelársku stoličku. Klienti si už zrejme zvykli, že švédsky nábytkársky gigant Ikea im dokáže vyhovieť takmer vo všetkom. Mnohých z nich preto počas uplynulých dní prekvapil oznam, ktorý ich čakal v e-shope spoločnosti pri vytváraní zákazky. „Mrzí nás to, ale objednávku momentálne nedokážeme doručiť z kapacitných dôvodov na vašu adresu. Opakujte požiadavku neskôr,“ oznamuje firma pri výbere spôsobu dopravy.
V
Životné prostredie
16. 2. 2021
Novelou zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o novelizáciu dvoch zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie v nadväznosti na mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.
Cieľom zákona je prijatie mimoriadnych opatrení, ktoré umožnia, aby mohlo Ministerstvo životného prostredia SR na základe stanoviska povoľujúceho orgánu (SIŽP alebo okresný úrad) poveriť existujúce zariadenie, ktoré je vyplývajúc z jeho technologických a technických možností schopné spracovať nebezpečný odpad z testovania, aby prijalo a zhodnotilo tento odpad, aj keď je to nad rámec platného povolenia. Ide predovšetkým o väčšie prevádzky, spravidla zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú najlepšie dostupné technológie a kde je zaručené nakladanie s týmito nebezpečnými odpadmi v súlade s relevantnými právnymi predpismi a zároveň dosahovanie ustanovených limitov vo vzťahu k ochrane ovzdušia. Takéto poverenie je možné vydať po zodpovednom a dostatočnom zvážení a posúdení relevantných skutočností, a to najmä vo vzťahu k množstvu odpadu vznikajúcemu na jednotlivých odberových miestach, ktorých počet by mal narastať vyplývajúc z opatrení celoplošného testovania obyvateľstva a existujúcich kapacít na spracovanie tohto odpadu.
Týmto opatrením sa umožní odberovým miestam vrátane mobilných odberových miest odovzdať nebezpečný odpad z testovania priamo poverenému zariadeniu na nakladanie odpadov, príp. oprávnenej osobe, ktorá zabezpečí prepravu do takého zariadenia.
MŽP SR sa ustanoví kompetencia poveriť prevádzkovateľa zhodnotením zdravotníckeho odpadu, vytvoreného v čase trvania pandémie. V rámci poverenia MŽP SR špecifikuje podmienky pre každú prevádzku, ako napríklad percentuálny nárast kapacity zariadenia, špecifikácia katalógového čísla odpadu, ktorého sa poverenie bude týkať, čas platnosti poverenia, ktorý nesmie prekročiť trvanie pandémie, maximálne 6 mesiacov, nevyhnutné prevádzkové podmienky, ktoré musia byť dodržané, ak sa líšia od podmienok určených v platnom povolení, alebo súhlase prevádzky.
Pre vydanie poverenia bude potrebné vyjadrenie príslušného povoľujúceho orgánu, ktorým je okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia. Poverená prevádzka musí splniť všetky požiadavky na ochranu životného prostredia v zmysle príslušných právnych predpisov na vykonávanie požadovanej činnosti.
K
Sudcovia a prísediaci
16. 2. 2021
Novelou zákona sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Práva úprava v § 27b ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich umožňovala, aby členom hodnotiacej komisie bol aj sudca, ktorý sa vzdal funkcie sudcu alebo ktorému zanikla funkcia sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 67 rokov. Opomínala sa však kategória sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov, ktorí mohli byť rovnako prínosní pre fungovanie hodnotiacich komisií, ktorých činnosť je potrebné zabezpečiť pre riadne fungovanie súdov, či už pri obsadzovaní voľných miest sudcov, v disciplinárnom konaní alebo pri pravidelnom hodnotení sudcov. Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť stav, kedy sa na účely kreovania hodnotiacich komisií mienili využiť aj kapacity sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov. Novelou zákona sa tak napĺňa zámer v čo najširšej miere využiť kapacity emeritných sudcov v rámci hodnotiacich komisií.
Okrem toho, z platnej úpravy nebolo jednoznačne zrejmé, akým spôsobom a na akom súde má byť ukotvený člen hodnotiacej komisie, ktorému zanikla funkcia sudcu, čo vytváralo nepriaznivú situáciu pre tých emeritných sudcov, ktorí boli zvolení do hodnotiacich komisií. Preto sa táto otázka upravila výslovným spôsobom.
K
Horšie než odchod z EÚ. Za nezávislosť Škótsko tvrdo zaplatí
8. 2. 2021
Možné opustenie Spojeného kráľovstva sa v Škótsku stáva, najmä kvôli brexitu, horúcou témou. Tamojšia vláda verí, že odtrhnutie od Británie a opätovné vstúpenie do EÚ povedie k zbohatnutiu krajiny.
Podľa ekonómov z univerzity London School of Economics však hrozí pravý opak. Nezávislosť by škótsku ekonomiku stála dvakrát až trikrát toľko čo odchod z Únie, hovoria.
Podľa štúdie, ktorú vydala prestížna univerzita London School of Economics (LSE) a hongkonská univerzita City University, by škótska ekonomika po vyhlásení nezávislosti každým rokom schudobnela o jedenásť až 15,4 miliárd libier ročne. Negatívne dopady by trvali desaťročia, uvádzajú autori.
Kým prekážky obchodu súvisiace s brexitom znížia príjem Škótska na obyvateľa o dve percentá, nezávislosť by tento príjem ďalej znížila o 4,5 až 6,7 percenta, a to aj v prípade, že by Škótsko zostalo na spoločnom trhu so zvyškom Veľkej Británie, uvádza štúdia. Ani opätovné pripojenie k EÚ by podľa nej neviedlo k zásadnému zníženiu vplyvu.
V