Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
13. 7. 2023
Mení a dopĺňa sa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci na základe požiadaviek povinných osôb ako správcov registrov, evidencií a zoznamov, ktoré sú zdrojovými registrami registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ako aj z dôvodu zabezpečenia úplnej transpozície smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice.
Zákon o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadil register právnických osôb na uľahčenie výkonu úradnej činnosti zabezpečením pravdivých a úplných informácií o každej zapisovanej právnickej osobe, podniku zahraničnej osoby, fyzickej osobe – podnikateľovi a fyzickej osobe vykonávajúcej samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť činnosť, ktorá nie je podnikaním, ak sa na túto činnosť vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu, orgáne verejnej moci a o organizačnej zložke skôr uvedených kategórií nutných pre právne úkony a zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie a tiež z dôvodu poskytovania údajov o konečnom užívateľov výhod, keďže register právnických osôb začal plniť na vnútroštátnej úrovni funkciu centrálneho registra konečných užívateľov výhod.
Register právnických osôb sa za sedem rokov svojej činnosti osvedčil a je potrebné ďalej trvale zabezpečovať jeho úroveň v súlade s požiadavkami na debyrokratizáciu, štandardy informačných technológií a rôznorodé a operatívne potreby orgánov verejnej moci vyplývajúce z meniacej sa legislatívy a podnetov iných, potenciálnych konzumentov údajov z registra právnických osôb, ktoré boli formulované počas prípravy zákona.
Z týchto dôvodov novela zákona prináša najmä:
˗ doplnenie pojmového aparátu a ustanovení upravujúcich rozsah poskytovaných údajov z dôvodu odstránenia výkladových problémov pri určovaní povinnosti, kto sa má zapisovať do registra právnických osôb, kto je povinný poskytovať údaje do registra právnických osôb a aký údaj sa zapisuje (napríklad vo vzťahu k organizačným jednotkám a orgánom verejnej moci), a ako zabezpečiť zapísanie údaja, ktorý sa poskytuje podľa zákona o RPO, ale nie je vedený povinnou osobou v zdrojovom registri z dôvodu, že pre zapisovanú kategóriu subjektov neexistuje zdrojový register, v zdrojovom registri sa nevedú všetky údaje poskytované do registra právnických osôb, alebo že údaj pochádza z činnosti iného orgánu verejnej moci (napríklad vydanie živnostenského oprávnenia obchodnej spoločnosti),
˗ vytvorenie vnútroštátneho právneho základu pre zapojenie registra právnických osôb do Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, v súlade s požiadavkami legislatívy Európskej únie v oblasti predchádzania prania špinavých peňazí a financovanie terorizmu,
˗ definíciu orgánu verejnej moci na účel zabezpečovania úradnej činnosti vrátane špecifického účelu, ktorým je technické zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie – zriaďovanie, aktivácia, deaktivácia a rušenie elektronických schránok orgánov verejnej moci); návrh zákona umožní v registri orgánov verejnej moci, ktorý je architektonicky samostatnou časťou registra právnických osôb, viesť spresnený a rozšírený okruh údajov o orgánoch verejnej moci, ktorý môže slúžiť napríklad správcovi modulu elektronických schránok,
˗ zabezpečenie prístupu notárov ako orgánov verejnej moci k údajom vedeným v registri právnických osôb prostredníctvom Centrálneho informačného systému Notárskej komory, čím sa rešpektuje notárskym poriadkom stanovený účel tohto IKT nástroja pri výkone notárskej činnosti a ďalšej činnosti notárov,
˗ zabezpečenie prístupu bánk a pobočiek zahraničných bánk do registra právnických osôb, a to jednak pokiaľ ide o možnosť využívať na tento prístup spoločný register bankových informácií, a jednak ustanovením nového účelu poskytovania údajov z registra právnických osôb na plnenie úloh bánk a pobočiek zahraničných bánk pri príprave, uzatváraní a realizácií bankových obchodov, dôvodom zavedenia tohto účelu je odbúravanie administratívnej záťaže bánk ale aj klientov, ktorá vzniká pri preukazovaní rozhodných právnych skutočností, pričom úprava má obdobu v súčasnom využívaní Registra fyzických osôb,
˗ precizovanie účelu vedenia údajov v registri právnických osôb, kategórií zapisovaných subjektov a niektorých špecifík uplatňovania práv dotknutých osôb pri spracúvaní osobných údajov,
˗ sankcionovanie povinných osôb, resp. v niektorých prípadoch aj zapisovaných subjektov pri neposkytnutí súčinnosti povinnej osobe, za nedodržiavanie zákona o RPO – najmä za neposkytovanie niektorých údajov, ktorých absencia alebo neaktuálnosť môže najviac ohroziť právnu istotu a fungovanie elektronických služieb e-Governmentu; vymoženie plnenia povinností uložených zákonom však bude primárne postavené na preventívnych a nápravných opatreniach,
˗ vypustenie nevhodných legislatívnych skratiek, vnútorných odkazov a nadbytočných ustanovení novela prispeje k výstižnosti textu zákona o RPO.
K
Zamestnávateľ môže sledovať surfovanie svojich zamestnancov
4. 3. 2009
Čas, ktorý zamestnanci strávia v práci je zákonom určený na prácu. Preto sledovaním času, ktorý zamestnanci trávia prezeraním internetových stránok zamestnávateľ vykonáva právo kontroly využívania pracovného času na prácu a nijako nezasahuje do sféry súkromia zamestnancov.
Ak ide o mailovú komunikáciu v zamestnaní, prevažuje právny záujem zamestnávateľa nad záujmom zamestnanca.
Podľa
názoru advokáta internetové stránky a ich obsah nie sú v nijakom prípade
osobnostnou sférou zamestnancov.
Advokát si
však tiež myslí, že administrátor potrebuje na sledovanie konkrétnych
pracovníkov vopred súhlas od zamestnávateľa.
Administrátori samozrejme dokážu nielen sledovať, kde sa zamestnanci na
internete zdržiavajú, ale vidia aj to, aké maily posielajú či prijímajú a môžu
si tiež pozrieť, čo obsahujú.
Zamestnávateľ má právo skontrolovať, čo maily obsahujú. Ak ide o mailovú
komunikáciu v zamestnaní, prevažuje právny záujem zamestnávateľa nad záujmom
zamestnanca. Informácie posielané mailom väčšinou patria firme, nie človeku, do
ktorého schránky prišli.
Zamestnancovi patria v prípade, že ide o prejavy osobnej povahy, ku ktorým
má zamestnanec autorské právo, alebo v prípade, že majú osobnú povahu. Právny
vzťah k obsahom mailov môže mať tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ.
Nehodovosť štatisticky klesla
3. 3. 2009
Od prijatia zákona o cestnej premávke nehodovosť klesla.
Vo
februári dokonca o 60 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Táto štatistika
však nemusí byť úplne objektívna. Podľa novej definície sa za dopravnú nehodu
považujú až nehody, pri ktorých vznikne škoda štyritisíc €. Nová úprava
tak vodičom dáva väčší priestor dohodnúť sa pri menších kolíziách.
Poisťovne budú vedieť
štatistiky škodových udalostí
spracovať až po 15. marci. To je termín, dokedy vodiči majú právo
nahlasovať škodové udalosti z februára.
Vodičov už čakajú pokuty naostro
2. 3. 2009
Aj za prekročenie povolenej rýchlosti 50 km v obci do 10 km/hod. Aj keď prísnejšie pravidlá sú v platnosti už mesiac, na pokyn ministra vnútra policajti doteraz riešili takéto prekročenie rýchlosti len dohovorom.
Od 1. marca už dohováranie končí.
Za prekročenie rýchlosti podľa platného zákona môžu vodiči dostať
nasledovné pokuty: prekročenie rýchlosti o 20 km/h - 50 €, o 30 km/h - 100 €, o
40 km/h - 200 €, o 50 km/h - 300 €, o 60 km/h - 400 €. Pri prekročení rýchlosti
nad 60 km/h hrozí pokuta až do 650 €.
Zverejnenie úsekov, na ktorých môže byť vyššia rýchlosť
2. 3. 2009
Policajné prezídium tieto úseky zverejnilo na svojej webovej stránke. Ide o 60 úsekov ciest, na ktorých je možné dopravnou značkou povoliť vyššiu rýchlosť.
V Bratislave to bude na 17 miestach, v Trenčianskom kraji sa rýchlosť zvýši na
troch úsekoch, v Žilinskom na 12. Zrýchľujú sa niektoré úseky v Dolnom Kubíne,
na vjazde do Čadce i v Banskobystrickom
kraji. Rýchlejšie bude možné jazdiť aj
na niektorých úsekoch v Prešovskom a Košickom kraji.