Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
13. 7. 2023
Mení a dopĺňa sa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci na základe požiadaviek povinných osôb ako správcov registrov, evidencií a zoznamov, ktoré sú zdrojovými registrami registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ako aj z dôvodu zabezpečenia úplnej transpozície smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice.
Zákon o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadil register právnických osôb na uľahčenie výkonu úradnej činnosti zabezpečením pravdivých a úplných informácií o každej zapisovanej právnickej osobe, podniku zahraničnej osoby, fyzickej osobe – podnikateľovi a fyzickej osobe vykonávajúcej samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť činnosť, ktorá nie je podnikaním, ak sa na túto činnosť vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu, orgáne verejnej moci a o organizačnej zložke skôr uvedených kategórií nutných pre právne úkony a zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie a tiež z dôvodu poskytovania údajov o konečnom užívateľov výhod, keďže register právnických osôb začal plniť na vnútroštátnej úrovni funkciu centrálneho registra konečných užívateľov výhod.
Register právnických osôb sa za sedem rokov svojej činnosti osvedčil a je potrebné ďalej trvale zabezpečovať jeho úroveň v súlade s požiadavkami na debyrokratizáciu, štandardy informačných technológií a rôznorodé a operatívne potreby orgánov verejnej moci vyplývajúce z meniacej sa legislatívy a podnetov iných, potenciálnych konzumentov údajov z registra právnických osôb, ktoré boli formulované počas prípravy zákona.
Z týchto dôvodov novela zákona prináša najmä:
˗ doplnenie pojmového aparátu a ustanovení upravujúcich rozsah poskytovaných údajov z dôvodu odstránenia výkladových problémov pri určovaní povinnosti, kto sa má zapisovať do registra právnických osôb, kto je povinný poskytovať údaje do registra právnických osôb a aký údaj sa zapisuje (napríklad vo vzťahu k organizačným jednotkám a orgánom verejnej moci), a ako zabezpečiť zapísanie údaja, ktorý sa poskytuje podľa zákona o RPO, ale nie je vedený povinnou osobou v zdrojovom registri z dôvodu, že pre zapisovanú kategóriu subjektov neexistuje zdrojový register, v zdrojovom registri sa nevedú všetky údaje poskytované do registra právnických osôb, alebo že údaj pochádza z činnosti iného orgánu verejnej moci (napríklad vydanie živnostenského oprávnenia obchodnej spoločnosti),
˗ vytvorenie vnútroštátneho právneho základu pre zapojenie registra právnických osôb do Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, v súlade s požiadavkami legislatívy Európskej únie v oblasti predchádzania prania špinavých peňazí a financovanie terorizmu,
˗ definíciu orgánu verejnej moci na účel zabezpečovania úradnej činnosti vrátane špecifického účelu, ktorým je technické zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie – zriaďovanie, aktivácia, deaktivácia a rušenie elektronických schránok orgánov verejnej moci); návrh zákona umožní v registri orgánov verejnej moci, ktorý je architektonicky samostatnou časťou registra právnických osôb, viesť spresnený a rozšírený okruh údajov o orgánoch verejnej moci, ktorý môže slúžiť napríklad správcovi modulu elektronických schránok,
˗ zabezpečenie prístupu notárov ako orgánov verejnej moci k údajom vedeným v registri právnických osôb prostredníctvom Centrálneho informačného systému Notárskej komory, čím sa rešpektuje notárskym poriadkom stanovený účel tohto IKT nástroja pri výkone notárskej činnosti a ďalšej činnosti notárov,
˗ zabezpečenie prístupu bánk a pobočiek zahraničných bánk do registra právnických osôb, a to jednak pokiaľ ide o možnosť využívať na tento prístup spoločný register bankových informácií, a jednak ustanovením nového účelu poskytovania údajov z registra právnických osôb na plnenie úloh bánk a pobočiek zahraničných bánk pri príprave, uzatváraní a realizácií bankových obchodov, dôvodom zavedenia tohto účelu je odbúravanie administratívnej záťaže bánk ale aj klientov, ktorá vzniká pri preukazovaní rozhodných právnych skutočností, pričom úprava má obdobu v súčasnom využívaní Registra fyzických osôb,
˗ precizovanie účelu vedenia údajov v registri právnických osôb, kategórií zapisovaných subjektov a niektorých špecifík uplatňovania práv dotknutých osôb pri spracúvaní osobných údajov,
˗ sankcionovanie povinných osôb, resp. v niektorých prípadoch aj zapisovaných subjektov pri neposkytnutí súčinnosti povinnej osobe, za nedodržiavanie zákona o RPO – najmä za neposkytovanie niektorých údajov, ktorých absencia alebo neaktuálnosť môže najviac ohroziť právnu istotu a fungovanie elektronických služieb e-Governmentu; vymoženie plnenia povinností uložených zákonom však bude primárne postavené na preventívnych a nápravných opatreniach,
˗ vypustenie nevhodných legislatívnych skratiek, vnútorných odkazov a nadbytočných ustanovení novela prispeje k výstižnosti textu zákona o RPO.
K
Bratislava si turisticky polepšila. Letná sezóna je však sklamaním
25. 10. 2021
V predpandemickom období predstavovali zahraniční turisti približne 90 percent všetkých návštevníkov v bratislavskom Art Hotel William. Ich počty s príchodom koronavírusu výrazne klesli a podobnému osudu sa nevyhla väčšina mestských hotelov.
Počas augusta tohto roka sa však tento trend váhavo pootočil a zákazníci z iných krajín tu začali pomaly pribúdať. „Bol to skok oproti predchádzajúcim mesiacom, zvýšili sa tržby, ale aj náklady,“ uvádza manažérka obchodu a marketingu v Art Hotel William.
Letný prírastok klientely ubytovacích zariadení predovšetkým v našom hlavnom meste a okolí potvrdzujú aj piatkové dáta Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Najviac hostí z iných krajín smerovalo v auguste do Bratislavského kraja, kde v okrese Bratislava I tvorili cudzinci z celkového počtu až 70 percent. Prišlo ich takmer 28-tisíc, čo znamená, že ide o okres s najvyššou zahraničnou návštevnosťou za spomínané obdobie.
Nasledoval okres Poprad, kam zavítalo 18,1 tisíca osôb a 8,6 tisíca ľudí si vybralo Bratislavu II. Oproti augustu minulého roka tak „víťazný“ okres hostil až o 8,3-tisíca viac cudzincov, no k predpandemickým číslam sa ešte nepriblížil. V roku 2019 ich tam totiž pricestovalo viac ako 68-tisíc.
V
Nedostatok čipov potrápi automobilky aj budúci rok
18. 10. 2021
S nedostatkom polovodičov budú automobilky zápasiť po celý budúci rok. Na konferencii venovanej dodávateľskými reťazcami čínskeho automobilového priemyslu to povedal viceprezident spoločnosti Bosch China Investment Ťiang Ťien. Dodal, že nedostatok ale nebude tak závažný ako tento rok v lete.
Výrobcovia čipov boli v júli schopní uspokojiť iba pätinu objednávok zákazníkov a napriek určitému zlepšeniu situácie v auguste sa stále nedarilo uspokojiť viac ako polovicu dopytu, uviedol Ťiang.
Problém sa podľa neho pretiahne do budúceho roka. Očakáva, že rozdiel medzi ponukou a dopytom bude päťkrát nižšií ako v tohtoročnom prvom polroku.
Celosvetový nedostatok polovodičov, ktorý trvá už takmer 12 mesiacov, môže v tomto roku výrobu automobilov v Číne znížiť až o dva milióny kusov, uviedol už skôr zástupca čínskej federácie strojárskeho priemyslu.
V
Bratislava míňala cez pandémiu menej ako Praha
15. 10. 2021
Počas pandémie začalo viac ľudí riešiť otázku, či dokážu peniaze využiť aj lepšie. K tomu sa pridali tiež opatrenia, ktoré ľudí zatvorili doma a obmedzili veľké nákupy. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu spoločností MN Force a Datamar International, ktoré sledovali celkové výdavky domácností v Bratislave a Prahe.
Cez prvú vlnu koronakrízy výdavky u nás v apríli 2020 klesli až v 41 percentách domácností. Následne prišlo leto, epidemická situácia sa uvoľnila a až do novembra sa toto číslo znížilo na približne 30 percent.
„Potom v zime a na jar tohto roka to bolo najsilnejšie, keď štyri mesiace za sebou opäť vyše 40 percent spotrebiteľov obmedzilo svoje výdavky,“ tvrdí výkonný riaditeľ Datamaru Kamil Švéda. Výsledky prieskumu prezentoval na konferencii Zmena správania nákupných zvyklostí, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty.
V
Kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti
5. 10. 2021
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo Návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zdravotníctve, pričom ako dôvod predloženia predmetného návrhu uvádza „definovanie novej optimálnej siete a mechanizmov jej pravidelného vyhodnocovania s cieľom posilnenie všeobecného lekárstva a optimalizácie siete nemocníc“.
Navrhovaná právna úprava predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej starostlivosti pre pacienta. Predmetná koncepcia vychádza z prístupu Hodnota za peniaze. Jej cieľom je vykonať v oblasti ústavnej starostlivosti všetky potrebné zmeny nevyhnutné na to, aby finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia vynakladané na ústavnú starostlivosť prinášali pacientovi vyššiu hodnotu v podobe kvalitnejšej a dostupnejšej ústavnej starostlivosti. Navrhované zmeny vyplývajú tak z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie 2021 - 2024, podľa ktorého má každý pacient mať nárok na kvalitnú, bezpečnú a dostupnú ústavnú starostlivosť, ako aj z Plánu obnovy a odolnosti, ktorým sa Slovenská republika zaviazala zefektívniť, okrem iného, aj oblasť zdravotníctva.
Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, koncentrovali do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je taktiež primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením úrovní nemocníc (komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná úroveň) so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej sa zadefinujú aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, ako napríklad maximálne čakacie doby, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti.
K