Register právnických osôb je vyhlásený za referenčný register
10. 7. 2023
Okrem údajov poskytovaných povinnými osobami zo zdrojových registrov resp. z iných dokumentov vzťahujúcich sa na zapisované subjekty, (ak sa podľa osobitného predpisu subjekt neeviduje v zdrojovom registri), aj štatistický úrad poskytuje do registra právnických osôb údaje o subjektoch zo svojej činnosti – ide o štatistický kód hlavnej ekonomickej činnosti a kód odvetvovej klasifikácie pochádzajúce zo štatistického registra organizácií.
Údaj o identifikačnom čísle organizácie, ktorý vytvára štatistický úrad podľa ustálenej metodiky a prideľuje ho subjektom na základe žiadosti povinnej osoby, povinná osoba poskytuje spolu s ďalšími údajmi uvedenými v § 3 zákona o RPO pri zápise subjektu. Terciárnou funkciou je informovanie verejnosti o zapisovaných subjektoch zverejnením poskytnutých údajov s výnimkou identifikátorov fyzických osôb prostredníctvom webovej aplikácie prístupnej z webového sídla štatistického úradu; ide o rovnakú funkciu, akú poskytuje obchodný register, živnostenský register alebo register mimovládnych neziskových organizácií.
V súčasnosti sa v registri právnických osôb nevedú údaje vzťahujúce sa na konečného užívateľa výhod niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií (občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom) z dôvodu, že v registri mimovládnych neziskových organizácií spravovanom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky tieto údaje nie sú v súlade so zákonom č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Taktiež centrálny register poľovníckych organizácií vedený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky neobsahuje medzi údajmi spracúvanými o novej osobitnej právnej forme poľovníckej organizácie údaje tvoriace záznam o konečnom užívateľovi výhod. Okrem toho sa v registri právnických osôb neevidujú ani koneční užívatelia výhod fyzických osôb – podnikateľov.
Novela zákona o RPO neobsahuje úpravu, podľa ktorej by register právnických osôb ako centrálny register užívateľov výhod obsahoval záznam o konečnom užívateľovi výhod vo vzťahu k správe zvereného majetku a inému typu právnych štruktúr, ako sú napríklad fidúcie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku, a ani úpravu prípadu, ak sú údaje o osobe konečného užívateľa výhod niektorej z týchto právnych štruktúr súčasťou údajov o subjekte zapísanom v registri právnických osôb. V prvom prípade je prekážkou skutočnosť, že uvedené právne formy združovania majetku právny poriadok Slovenskej republiky nepozná, v druhom prípade neexistuje mechanizmus overovania uvedených skutočností o konečnom užívateľovi výhod.
Napokon podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa nevedú ani údaje o konečných užívateľoch výhod vo vzťahu k podnikom zahraničných osôb a organizačným zložkám podnikov zahraničných osôb. Takáto úprava sa vníma ako nie nevyhnutná na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smernice AML/CFT.
Novela zákona neobsahuje úpravu, ktorá by obmedzovala prístup verejnosti k údajom zo záznamu o konečných užívateľoch výhod na preukázanie oprávneného záujmu. Novela zákona
1. nezrušuje zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (právo fyzickej osoby na ochranu súkromia),
2. neustanovuje mechanizmus zúženého prístupu k záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedenom v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci pre žiadateľa, ktorý môže preukázať oprávnený záujem (právo verejnosti na informácie).
K
Informácie o technickom predpise
1. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru sa má zabezpečiť úprava znenia zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru tak, aby odrážala aktuálny stav ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte.
Jednou zo zmien, ktoré prináša nariadenie, je možnosť hospodárskeho subjektu vydať dobrovoľné vyhlásenie o vzájomnom uznávaní na účely jednoduchšieho uplatnenia pravidla vzájomného uznávania v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom plánuje sprístupniť výrobok, ktorý nie je regulovaný harmonizovanými právnymi predpismi Európskej únie avšak, ktorý už bol uvedený na trh v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v súlade s požiadavkami, ktoré sa na neho v danom členskom štáte vzťahujú.
Zdravotná starostlivosť – podanie žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva
1. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol predložený Národnej rady Slovenskej republiky.
Diskusia o podpore tehotných žien a matiek sa vedie už dlho, ale dodnes sa jej venovala v zákonodarstve iba nedostatočná pozornosť. Cieľom navrhovanej úpravy je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností ako zodpovedne nasmerovať svoj život.
Trestné činy proti životnému prostrediu
29. 6. 2020
Návrhom zákona v Trestnom zákone sa navrhuje zmeniť zaradenie trestných činov § 378 a 378a, ktoré v súčasnosti spadajú pod trestné činy proti iným právam a slobodám (Ôsma hlava osobitnej časti Trestného zákona) a to tak, že sa presunú do druhého dielu Šiestej hlavy Trestného zákona pod trestné činy proti životnému prostrediu.
Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne požiadavky na úpravu nie len z hmotnoprávneho hľadiska (zvieratá - organizmy sa považujú podľa právnej náuky, Aarhuského dohovoru ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia), ale aj z pohľadu aplikačnej praxe (napr. etablované zaradenie agendy § 378 a §378a (násilia páchaného na zvieratách) v rámci SR spadá do pôsobnosti Odboru environmentálnej kriminality Prezídia PZ).
Predkladateľ zákona navrhuje prísnejší postih za konanie uvedené v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu z dvoch rokov na šesť mesiacov až tri roky. Takáto zmena reflektuje trend dereifikácie („odvecovanie“), kedy skorší prístup k zvieratám ako k veciam sa mení na prístup k zvieratám ako k živým tvorom. Aplikačná prax totiž preukázala, že vo väčšine prípadov sa pri prvopáchateľoch konanie vymedzené pri trestnom čine týrania zvierat kvalifikuje len ako priestupok (s uložením pokuty), prípadne sa využíva inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, čo absolútne neplní funkciu individuálnej a ani generálnej prevencie a nechráni spoločnosť pred páchaním tejto závažnej trestnej činnosti. Cieľom novej právnej úpravy trestného činu týrania zvierat je, aby poskytoval ochranu zvieratám v hierarchii chránených hodnôt výraznejšie ako napr. u ochrany majetku.
Základná skutková podstata tohto trestného činu sa doplnila o neposkytnutie potrebnej pomoci zvieraťu za presne uvedených okolností, keďže poznatky z aplikačnej praxe preukázali, že týrať zviera sa dá aj „nekonaním“. Ide teda o tzv. omisívny trestný čin. Trestný čin týrania zvierat sa ďalej doplnil o kvalifikovanú skutkovú podstatu s trestnou sadzbou tri rokov až osem rokov v prípade spôsobenia smrti zvieraťa.
Zápasy zvierat – právna úprava v Trestnom zákone
29. 6. 2020
Chov zvierat, predovšetkým psov na účely zápasov za účelom zisku, je nový fenomén a zárobková činnosť, ktorá je nelegálna nielen z dôvodu neexistencie príslušného podnikateľského oprávnenia, či krátenia daní, ale predovšetkým z dôvodu, že ide o aktivitu, ktorú už dnes zákon o veterinárnej starostlivosti zakazuje pod hrozbou pokuty (štvanie zvieraťa proti zvieraťu).
Postih za prvé dva spomenuté delikty je však ťažko možné uložiť, pokiaľ nie je páchateľ pristihnutý pri čine, t. j. keď štve zviera proti zvieraťu alebo prijíma za túto aktivitu odplatu. Samotnému zápasu však predchádza a nasleduje množstvo úkonov, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť závery potrebné na účely trestného či priestupkového konania. V priestupkovej rovine však súčasná úprava na tento účel z vyššie spomenutých dôvodov nepostačuje, pričom v trestnoprávnej rovine úprava úplne absentuje. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, preto reaguje na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžiadala zaviesť trestnoprávnu úpravu organizovania zápasov zvierat, keďže jej absencia má za následok slabú postihnuteľnosť páchateľov organizujúcich a umožňujúcich toto mimoriadne kruté a surové divadlo, kde sa zvieratá za aktívneho pôsobenia človeka väčšinou navzájom zabijú trýznivým spôsobom za účelom nelegálneho zisku.
Na základe uvedeného sa návrhom zákona navrhuje zaviesť nový trestný čin organizovania zápasov zvierat, ktorého skutková podstata je rozsiahla, keďže vymenúva protiprávne konania ako sú štvanie zvierat, cvičenie zvieraťa na inom zvierati v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti, chov, držanie, obchodovanie alebo iné nakladanie so zvieratami za účelom organizovania zápasov zvierat, pričom je trestná aj účasť na takomto zápase.