Register právnických osôb je vyhlásený za referenčný register
10. 7. 2023
Okrem údajov poskytovaných povinnými osobami zo zdrojových registrov resp. z iných dokumentov vzťahujúcich sa na zapisované subjekty, (ak sa podľa osobitného predpisu subjekt neeviduje v zdrojovom registri), aj štatistický úrad poskytuje do registra právnických osôb údaje o subjektoch zo svojej činnosti – ide o štatistický kód hlavnej ekonomickej činnosti a kód odvetvovej klasifikácie pochádzajúce zo štatistického registra organizácií.
Údaj o identifikačnom čísle organizácie, ktorý vytvára štatistický úrad podľa ustálenej metodiky a prideľuje ho subjektom na základe žiadosti povinnej osoby, povinná osoba poskytuje spolu s ďalšími údajmi uvedenými v § 3 zákona o RPO pri zápise subjektu. Terciárnou funkciou je informovanie verejnosti o zapisovaných subjektoch zverejnením poskytnutých údajov s výnimkou identifikátorov fyzických osôb prostredníctvom webovej aplikácie prístupnej z webového sídla štatistického úradu; ide o rovnakú funkciu, akú poskytuje obchodný register, živnostenský register alebo register mimovládnych neziskových organizácií.
V súčasnosti sa v registri právnických osôb nevedú údaje vzťahujúce sa na konečného užívateľa výhod niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií (občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom) z dôvodu, že v registri mimovládnych neziskových organizácií spravovanom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky tieto údaje nie sú v súlade so zákonom č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Taktiež centrálny register poľovníckych organizácií vedený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky neobsahuje medzi údajmi spracúvanými o novej osobitnej právnej forme poľovníckej organizácie údaje tvoriace záznam o konečnom užívateľovi výhod. Okrem toho sa v registri právnických osôb neevidujú ani koneční užívatelia výhod fyzických osôb – podnikateľov.
Novela zákona o RPO neobsahuje úpravu, podľa ktorej by register právnických osôb ako centrálny register užívateľov výhod obsahoval záznam o konečnom užívateľovi výhod vo vzťahu k správe zvereného majetku a inému typu právnych štruktúr, ako sú napríklad fidúcie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku, a ani úpravu prípadu, ak sú údaje o osobe konečného užívateľa výhod niektorej z týchto právnych štruktúr súčasťou údajov o subjekte zapísanom v registri právnických osôb. V prvom prípade je prekážkou skutočnosť, že uvedené právne formy združovania majetku právny poriadok Slovenskej republiky nepozná, v druhom prípade neexistuje mechanizmus overovania uvedených skutočností o konečnom užívateľovi výhod.
Napokon podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa nevedú ani údaje o konečných užívateľoch výhod vo vzťahu k podnikom zahraničných osôb a organizačným zložkám podnikov zahraničných osôb. Takáto úprava sa vníma ako nie nevyhnutná na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smernice AML/CFT.
Novela zákona neobsahuje úpravu, ktorá by obmedzovala prístup verejnosti k údajom zo záznamu o konečných užívateľoch výhod na preukázanie oprávneného záujmu. Novela zákona
1. nezrušuje zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (právo fyzickej osoby na ochranu súkromia),
2. neustanovuje mechanizmus zúženého prístupu k záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedenom v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci pre žiadateľa, ktorý môže preukázať oprávnený záujem (právo verejnosti na informácie).
K
Ochrana druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi
5. 10. 2021
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh novely prináša zákaz držby a odovzdania vybraných druhov živočíchov do držby inej osoby na území Slovenskej republiky, najmä za účelom regulácie súkromných a komerčných chovov veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov. Nástrojom navrhovanej novely zákona je zákaz držby vybraných druhov živočíchov s výnimkou exemplárov držaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu (na dožitie) alebo chovaných v zariadeniach, ktorých cieľom je ochrana, zachovanie a záchrana populácie daných druhov vo voľnej prírode (napr. licencované zoologické záhrady, zariadenia prevádzkované osobou zapojenou do programu starostlivosti alebo záchytné strediská v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Zákaz držby pritom fakticky prispeje aj k zamedzeniu množenia exemplárov, keďže všetky exempláre nadobudnuté odchovom po nadobudnutí účinnosti novely zákona s výnimkou stanovenou v prechodných ustanoveniach, budú považované za držané v rozpore so zákonom a bude možné pristúpiť k ich zhabaniu. Cieľom zavedenia zákazu odovzdania do držby inej osoby v rámci Slovenskej republiky je zároveň eliminovať možnosť nadobúdať exempláre držané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu inými súkromnými chovateľmi na území SR, aby sa tak zabránilo zväčšovaniu počtu takýchto chovateľov na území SR. Nakladať s takýmito exemplármi bude možné iba v prípade ak má predmetný exemplár výnimku zo zákazu komerčných činností udelenú pred nadobudnutím účinnosti zákazu držby, prípadne nekomerčne, avšak vždy len mimo územia Slovenskej republiky.
Návrh novely zavádza aj povinnosť viesť fotodokumentáciu exemplárov spracovaných koží a dermoplastických preparátov vybraných druhov živočíchov s kožou s jedinečným vzorom formou prílohy k záznamu o nakladaní s neživým exemplárom vybraných druhov živočíchov podľa §12b zákona. Vedenie fotodokumentácie má za cieľ umožniť stotožnenie držaných neživých exemplárov takýchto živočíchov a minimalizovať tak možnosť vydávať nelegálne nadobudnuté exempláre za legálne nadobudnuté a evidované exempláre pri prípadnej kontrole orgánmi vymáhania práva.
Predmetom návrhu novely je zároveň posilniť kompetencie a oprávnenia orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov pri výkone štátneho dozoru s cieľom zosúladiť rozsah týchto kompetencií a oprávnení s tými, ktoré pri výkone štátneho dozoru orgánom štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny ukladá zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
V
Ďalšia rana pre stavebníkov. Blíži sa zdražovanie kľúčového materiálu
4. 10. 2021
Dramatický rast cien, rušenie dohodnutých zmlúv či naceňovanie kontraktov nanovo sa v uplynulých mesiacoch stali v stavebnom sektore bežnou realitou. Stúpajúca hodnota dreva, ocele, hliníka či polystyrénu robí pri výstavbe obrovské škrty v rozpočtoch.
Cena spomínaných materiálov rástla v stovkách percent. Týka sa to aj ďalšieho, bez ktorého sa nezaobíde žiadna stavba. Na rad prichádza aj zvyšovanie hodnoty cementu.
Producenti priznávajú, že ich výrobné vstupy sa dvíhajú a analytici doma či v zahraničí očakávajú, že sa to bude musieť čoskoro odzrkadliť aj u spotrebiteľov. „Predpokladáme výrazný vzostup cien, ktorého výšku si nedovolím odhadnúť. Najbližšie roky však predpokladáme dvojciferný percentuálny rast,“ konštatuje predseda Predstavenstva Cemmac Martin Kebísek.
V
Trestný zákon – zaobchádzanie s LAHU
17. 9. 2021
Cieľom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je odstrániť najzávažnejší problém v postihovaní neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom (ďalej ako „LAHU“), sprísniť a rozšíriť postihovanie neoprávneného zaobchádzania s LAHU za spáchanie vyššie uvedených trestných činov s cieľom posilniť prevenciu a ochranu obyvateľov pred závažnou trestnou činnosťou.
Zámerom predkladateľa je zníženie doterajšej náročnosti preukazovania trestnej činnosti týkajúcej sa neoprávneného zaobchádzania s LAHU, ktorá pri doterajšom znení ustanovení § 176 Trestného zákona neakceptovateľne komplikovala trestnoprávne postihovanie tejto závažnej trestnej činnosti.
V zmysle ustanovení doterajšieho znenia § 176 Trestného zákona bolo potrebné určiť, v akom rozsahu boli zneužité tieto látky, s ktorými páchateľ neoprávnene zaobchádzal. Bolo preto treba zistiť ich zloženie a následne aj cenu, čo vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o látky z rôznych presne nezistiteľných zahraničných zdrojov, bolo veľmi komplikované.
Rovnako nedostatočne prísne bolo v doterajšom ustanovení § 176 Trestného zákona ustanovené, že na prekročenie hranice trestnosti bolo v tomto prípade potrebné, aby hodnota LAHU presahovala 2 660 EUR, čo zjavne nedostatočne odzrkadľuje nebezpečenstvo neoprávneného zaobchádzania s LAHU.
Sprísnenie hranice trestnosti protiprávneho konania a postihu za takéto konanie bude mať pozitívny účinok ako z pohľadu individuálnej, tak aj generálnej prevencie pri trestnej činnosti spojenej s neoprávneným zaobchádzaním s LAHU.
Užívanie androgénnych anabolických steroidov predstavuje vysoké riziko ohrozenia zdravia u užívateľov. Alarmujúca je aj skutočnosť, že s užívaním anabolických steroidov sa nespájajú len vrcholoví športovci, ale aj hobby športovci, vrátane mladistvých užívajúcich LAHU s vidinou ľahko a rýchle sa stať silnými a rešpektovanými.
Užívanie LAHU so sebou prináša aj mnohé negatíva, pričom niektoré z nich sú zdravie a život ohrozujúce. Môžu vyvolať také fyzikálne zmeny, ktoré sú už nezvratné. Ovplyvňujú hlavne kardiovaskulárny systém a pečeň, zmeny v metabolizme tukov ako aj zadržiavanie vody v tkanivách. Užívanie LAHU ovplyvňuje aj psychickú stránku užívateľa. Zmeny nálad môžu pôsobiť negatívne, napr. podráždenosť, emočná nestabilita a sklony k násiliu.
Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že neoprávnené zaobchádzanie s LAHU je spojené s ich predajom na „čiernom trhu“ a vytváraním nelegálnych príjmov pre páchateľov tejto trestnej činnosti.
Predkladateľ navrhuje, v súvislosti s vyššie uvedeným účelom, v ním navrhovanom znení zákona upustiť od objektívneho stanovovania rozsahu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým a iným hormonálnym účinkom pre účely Trestného zákona, čím sa upúšťa od určovania hodnoty zaistených látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a spochybniteľného ustanovovania rozsahu podľa súčasného § 176 Trestného zákona.
Naproti tomu bude pre posudzovanie trestnosti činu rozhodujúce množstvo LAHU (určené podľa počtu tabletiek, injekcií, ampuliek alebo podobne nedeliteľných balení prípravku obsahujúceho LAHU). Takéto kritérium posudzovania trestnosti je upravené napríklad aj v ustanoveniach § 288 zákona č. 40/2009 Sb. (Trestný zákon platný a účinný v Českej republike). Predkladateľ je toho názoru, že takéto určovanie je vyhovujúce aj z toho dôvodu, že väčšinou jedna tabletka, injekcia, ampulka predstavuje 1 dávku takejto látky.
Schválením predloženého návrhu zákona by bola zabezpečená účinnejšia prevencia takejto trestnej činnosti a výrazne by sa zlepšili podmienky na odhaľovanie a preukazovanie takejto trestnej činnosti a následné trestanie páchateľov.
K
Ochrana osobných údajov po novom
15. 9. 2021
Cieľom návrhu je efektívna úprava zákona o ochrane osobných údajov v časti, ktorá v súčasnosti predstavuje bariéru pre budovanie významných pietnych pamätníkov symbolizujúcich pamäť nášho národa, vzdávajúcich úctu obetiam, ktorých smrť otriasla našou spoločnosťou a našimi dejinami, či bariéru pre mnohé pietne akcie spojené s uctením si týchto obetí.
Ide najmä o osoby padlé v bojoch za oslobodenie našej krajiny spod jarma nacizmu, obete zápasu za demokraciu na Slovensku, obete holokaustu, zločinov proti ľudskosti či genocídy a príslušníkov bezpečnostných zborov Slovenskej republiky usmrtených pri plnení služobných povinností. Súčasné znenie zákona rovnako bráni i vo vedení virtuálnych cintorínov, archívov či dokumentácie vojnových zločinov.
Cieľom tejto úpravy je i harmonizácia vnútroštátneho normatívneho právneho aktu s právnymi aktmi Európskej únie
Orgány verejnej moci alebo verejnoprávne alebo súkromnoprávne subjekty, ktoré majú záznamy verejného záujmu, by mali byť útvary, ktoré majú podľa práva Únie alebo práva členského štátu zákonnú povinnosť získavať, uchovávať, oceňovať, viesť, opisovať, oznamovať, propagovať a šíriť záznamy trvalej hodnoty pre všeobecný verejný záujem a poskytovať k nim prístup. Členské štáty by okrem toho mali byť oprávnené stanoviť, že osobné údaje možno ďalej spracúvať na účely archivácie, napríklad s cieľom poskytnúť špecifické informácie o politickom správaní počas minulých totalitných štátnych režimov, o genocíde, zločinoch proti ľudskosti, najmä holokauste, alebo vojnových zločinoch.
Slovenská republika zákonom o ochrane osobných údajov využila právo rozšíriť osobnú pôsobnosť Nariadenia aj na ochranu osobných údajov zosnulých osôb, čo však v praxi spôsobuje nemalé ťažkosti v súvislosti s vedením virtuálnych cintorínov, súkromných archívov, dokumentáciou vojnových zločinov (o.i. holokaustu), usporadúvaním podujatí v súvislosti s pripomínaním si vojnových zločinov (napr. čítanie mien umučených, pamätníky s menami padlých a pod.), nakoľko zákon o ochrane osobných údajov v prípade, ak sa na spracúvanie osobných údajov vyžaduje súhlas dotknutej osoby, požaduje súhlas blízkej osoby, ba dokonca všetkých blízkych osôb, čo je neudržateľné, dokonca rozporné s Nariadením, ktoré v odôvodnení ako jeden z mála právnych predpisov spomína pamiatku holokaustu a uvádza aj iné zločiny proti ľudskosti, genocídu a pod.;
Vzhľadom na uvedené je preto postačujúcim, ak Slovenská republika chráni osobné údaje výlučne žijúcich osôb, ako to stanovuje Nariadenie, pričom tým nie je dotknutá ochrana osobnosti zosnulých osôb v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka.
K