Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia
14. 3. 2023
Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Výnimkou sú osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak dlžník má dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia, čiže obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti, ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov, čo znamená, že osoba má prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí.
Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihovalo aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vznikal nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch. Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažovalo jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti bol zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu.
V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že má nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, sú lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).
Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.
K
So slobodou médií na Slovensku nie sú veľké problémy
19. 3. 2009
Myslí si to poradca riaditeľa Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) pre slobodu tlače a médií v Európe Colin Peters, ktorý v rámci série návštev zameraných na slobodu prejavu zavítal na Slovensko.
Bola to prvá návšteva zo série, s ktorou IPI bude pokračovať v ďalších
európskych krajinách. Cieľom návštev je priblížiť sa k novinárom, ktorí pracujú
v médiách a zistiť, či majú nejaké obavy týkajúce sa slobody prejavu.
Pripustil, že isté obmedzenia v tejto sfére u nás sú - ide napríklad o prípady
osočovania novinárov a relatívne vysoké postihy za uverejňovanie obsahu. Sú to
však veci, ktoré vidieť aj inde v Európe.
Porovnávať slovenské a európske verejnoprávne médiá zatiaľ odmietol.
Analýza si vyžaduje určitý čas. Výsledky analýzy budú zverejnené zhruba o mesiac.
Dnes sa má Colin Peters stretnúť so
zástupcami Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, Tlačovej agentúry SR,
Tlačovej rady SR, ako aj so zástupcami súkromných médií na Slovensku.
V sobotu 21. marca sa uskutoční 1. kolo prezidentských volieb
19. 3. 2009
Volebná kampaň pred prvým kolom prezidentských volieb na Slovensku sa skončila 19. marca o 7.00 hod. ráno. Znamená to, že dnes sa začína tzv. volebné moratórium.
Propagačné aktivity kandidátov, ich
podporovateľov a médií sú 48 hodín pred začiatkom voľby a počas volebného dňa
zákazané.
Moratórium sa skončí 21. marca o 22.00 h, keď
sa zatvoria volebné miestnosti. Kampaň
pred druhým kolom sa začína vyhlásením
výsledkov prvého kola. Samozrejme, za predpokladu, že sa druhé volebné kolo bude konať.
Ak bude druhé kolo volieb vyhlásené,
automaticky sa začína ďalšie 13-dňové obdobie kampane, po ktorom bude
nasledovať opäť moratórium.
Cudzie slovo "moratórium" znamená
podľa slovníka cudzích slov dočasné obmedzenie nejakej činnosti, napr.
poskytovania správ o udalosti.
Abecedný zoznam prezidentských kandidátov:
Bollová Dagmar
Gašparovič Ivan
Martináková Zuzana
Melník Milan
Mikloško František
Radičová Iveta
Sidor Milan
V Auparku ožívajú knihy
18. 3. 2009
Podujatie s týmto názvom chce podporiť čítanie, lásku k literatúre a knižniciam. Podujatie sa uskutoční v dňoch 28. až 31. marca t.r. a literárny kritik Dado Nagy na ňom vyspovedá v bratislavskom obchodnom dome známych i menej známych slovenských autorov a zástupcov vydavateľstiev.
Program sa začne cez víkend o 10.00 hod. a cez
pracovné dni o 14.00 hod. Nákupné
pasáže sa premenia na knižnice s obývačkami, kde budú mať návštevníci možnosť
získať informácie o knihách priamo od vydavateľa. Súčasťou projektu bude aj
výstava vzácnych kníh, ktoré patria k unikátom slovenského kultúrneho
dedičstva. Pod odborným dohľadom ilustrátora sa deti môžu zúčastniť Tvorivej
dielne DaVINCI, v ktorej môžu navrhnúť vlastnú ilustráciu prečítanej knihy
alebo sa naučia rôzne techniky pre šikovné ruky.
Podnetom k uskutočneniu podujatia boli výskumy
Čítanie 2008 a Vzťah obyvateľov SR k literatúre, podľa ktorých si 23 % Slovákov
nekupuje knihy, žiadny stredoškolák nečíta denne beletriu a 27 % Slovákov číta
knihy menej ako raz za mesiac. Tieto údaje sú alarmujúce. Projekt by preto mal
priviesť mladú generáciu, ale nielen ju, späť k spoznávaniu tajov literárneho
sveta.
Virtuálne násilie inšpiruje školských strelcov
17. 3. 2009
S týmto šokujúcim zistením prišli nemeckí psychológovia. Podľa nich zrejme všetci mladí muži, ktorí sa dopustili série školských masakier v posledných rokoch, boli vášnivými hráčmi násilných počítačových hier.
Alarmujúce sú zistenia, že takmer každý tretí 15-ročný
školák v Nemecku najmenej tri hodiny denne hrá počítačové hry. Podľa
medicínskych kritérií je od hrania dokonca závislých viac ako 14-tisíc
nemeckých deviatakov.
Túto správu priniesli nemecké médiá v čase,
keď sa ostro debatuje o vplyve počítačových hier na detskú psychiku, ktorá sa v
Nemecku rozpútala po masakre v západonemeckom Winndendene minulý týždeň. Priveľa
času pri akčných počítačových hrách strávil aj 17-ročný vrah.
Podľa odborníkov je úplne neakceptovateľné, že
pri počítačových hrách mnoho mladíkov strávi viac času ako na vyučovaní.
Najnebezpečnejšie sú internetové hry s pridelenými úlohami, na ktorých sa
prostredníctvom internetu naraz zúčastňuje viacero hráčov.
Za najnebezpečnejšiu je považovaná
najpredávanejšia hra World of Warcraft, v ktorej hráči bojujú proti monštrám,
ale môžu tiež spolu komunikovať. Keďže je menej brutálna, hrať ju v Nemecku môžu
deti už od 12 rokov.
Autori štúdie požadujú, aby hranie online hier
bolo povolené až od 18 rokov.
K ďalším desiatim hrám s najväčším
nebezpečenstvom závislosti patria aj ďalšie strieľacie hry, v ktorých ide o
to, aby aktér zastrelil čo najviac protivníkov.