Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia
14. 3. 2023
Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Výnimkou sú osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak dlžník má dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia, čiže obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti, ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov, čo znamená, že osoba má prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí.
Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihovalo aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vznikal nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch. Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažovalo jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti bol zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu.
V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že má nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, sú lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).
Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.
K
Policajný zbor od 1. 7. 2019
13. 2. 2019
Cieľom novely zákona o Policajnom zbore je vytvorenie zákonnej možnosti pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky spočívajúcej v nepridelení a nepoužívaní zbrane.
Novela sa tak dotýka zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Predkladaná novela zosúladí legislatívu Slovenskej republiky so ženevskými konvenciami, v ktorých sa na duchovnú službu hľadí ako na nekombatantov.
Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy ako ostatní policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo vojaci. Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách uplatňujú aj v iných krajinách sveta.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, no používať ju počas povinných cvičných strelieb musia. Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou umožní mať pridelenú zbraň a používať zbraň, alebo nie. V praxi môže nastať situácia, keď príslušná cirkevná autorita generálne neudelí súhlas s pridelením a používaním zbrane vo vzťahu k všetkým jej osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, ale aj situácia, keď takýto súhlas nebude udelený len individuálne konkrétnej osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou, napríklad na základe jeho žiadosti vo vzťahu k jeho cirkevnej autorite z dôvodu výhrady vo svedomí.
Predkladaná novela tiež myslí na situácie, keď môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jeho služby v ohrození. Ak na to nastanú okolností, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane sa napríklad rozumie pridelenie nepriestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu, alebo iné vhodné ochranné opatrenie v závislosti od závažnosti možného ohrozenia osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených zboroch alebo v ozbrojených silách.
Novela zákona o dráhach
11. 2. 2019
Cieľom novoprijatých smerníc je najmä zlepšiť prepojenie a interoperabilitu železničných sietí, ako aj prístup na tieto siete, a to zavedením opatrení, ktoré sa ukázali potrebné v oblasti technickej normalizácie.
Sledovanie tohto cieľa vedie k definovaniu optimálnej úrovne technickej harmonizácie a umožneniu zlepšenia a rozvoja služieb medzinárodnej železničnej dopravy v rámci Európskej únie, ako aj s tretími štátmi. Zároveň prispieť k postupnému vytvoreniu vnútorného trhu so zariadeniami a službami určenými na výstavbu, obnovu, modernizáciu a prevádzku železničného systému. Zjednodušením postupov vydávania povolení a ich harmonizácia na úrovni Európskej únie má zvýšiť bezpečnosť železníc, pričom dôraz sa stále kladie na predchádzanie nehodám.
Zmeny by mali platiť od 15. 2. 2019, okrem niektorých, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. 1. 2020.
Nová úprava ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti
8. 2. 2019
Nová úprava týkajúca sa oznamovateľov by mala byť platná od 1. marca 2019. Ide o úplne nový právny predpis.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí zriadenie úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie nového zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii nového zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti.
Sprístupňovanie strelných zbraní a streliva na civilné použitie
1. 2. 2019
Nový zákon o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu je vychádza z potreby precizovania a zosúladenia právnej úpravy v oblasti strelných zbraní a streliva na civilné použitie v Slovenskej republike s rozhodnutiami Stálej medzinárodnej komisie na skúšky ručných palných zbraní.
Slovenská republika je podľa vyhlášky ministra zahraničných vecí členom C.I.P. Predmetom nového zákona bude najmä úprava skupiny určených výrobkov, základných požiadaviek, sprístupňovania na trhu a uvedenia do používania strelných zbraní a streliva na civilné použitie, predpokladu zhody, posudzovania zhody a postupov posudzovania zhody, vyhlásenia o zhode a označovania strelných zbraní a streliva.
Z pôsobnosti zákona sú vylúčené strelné zbrane a strelivo určené na použitie Ozbrojenými silami Slovenskej republiky a ďalšie strelné zbrane a strelivo podľa § 4 ods. 3 zákona, tak ako tomu bolo aj v minulosti.