Prezidentka podpísala novelu Trestného zákona týkajúcu sa premlčacích lehôt
13. 3. 2024
Pri trestných činoch ako znásilnenie alebo sexuálne zneužívanie sa dĺžka premlčacej doby nezmení. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu Trestného zákona týkajúcu sa premlčacích lehôt. Tá ráta so zachovaním pôvodných 20-ročných premlčacích lehôt pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
„Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činoch proti rodine a mládeži a trestných činoch proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania," ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti pri predkladaní novely. Pri týchto trestných činoch sa tak budú uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov. Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie.
Legislatíva má byť účinná od 15. marca. Rovnako mala nadobudnúť účinnosť aj „veľká novela" Trestného zákona schválená 8. februára, ktorá premlčacie lehoty skracovala. Ústavný súd SR však pozastavil účinnosť veľkej časti zmien.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Premena obchodných spoločností a družstiev – nový právny predpis
10. 7. 2023
Nový zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia do slovenského právneho poriadku.
Rovnako je cieľom nového zákona vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.
V súčasnosti je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva.
Nový zákon tak vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka. Dopĺňa sa o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Súčasne prichádza so zmenami, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.
Právna úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.
Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.
Doklady o vzdelaní po novom
10. 7. 2023
Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií vytvoril v Slovenskej republike ucelený a prehľadný spoločný legislatívny rámec pre problematiku uznávania dokladov o vzdelaní a uznávanie odborných kvalifikácií.
Novela zákona, ktorá reaguje na žalobu Európskej komisie proti Slovenskej republike C-773/22 z 20. decembra 2022, ide najmä o spresnenie niektorých pojmov s cieľom zúženia okruhu prípadov, kedy je potrebné vykonať kompenzačné opatrenie spôsobom, aby pod podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného opatrenia boli také vedomosti alebo zručnosti, ktoré sú nevyhnutné na výkon príslušného regulovaného povolania, o upravenie lehôt pri preskúmaní odbornej kvalifikácie na účely poskytovania služieb spôsobom, aby po vydaní rozhodnutia o uložení skúšky spôsobilosti, bolo zaručené, že do jedného mesiaca po vydaní rozhodnutia bude umožnené poskytovateľovi poskytovať služby a o spresnenie výpočtu požadovaných dokumentov, ktoré môže príslušný orgán od žiadateľa vyžadovať.
K
Register právnických osôb je vyhlásený za referenčný register
10. 7. 2023
Okrem údajov poskytovaných povinnými osobami zo zdrojových registrov resp. z iných dokumentov vzťahujúcich sa na zapisované subjekty, (ak sa podľa osobitného predpisu subjekt neeviduje v zdrojovom registri), aj štatistický úrad poskytuje do registra právnických osôb údaje o subjektoch zo svojej činnosti – ide o štatistický kód hlavnej ekonomickej činnosti a kód odvetvovej klasifikácie pochádzajúce zo štatistického registra organizácií.
Údaj o identifikačnom čísle organizácie, ktorý vytvára štatistický úrad podľa ustálenej metodiky a prideľuje ho subjektom na základe žiadosti povinnej osoby, povinná osoba poskytuje spolu s ďalšími údajmi uvedenými v § 3 zákona o RPO pri zápise subjektu. Terciárnou funkciou je informovanie verejnosti o zapisovaných subjektoch zverejnením poskytnutých údajov s výnimkou identifikátorov fyzických osôb prostredníctvom webovej aplikácie prístupnej z webového sídla štatistického úradu; ide o rovnakú funkciu, akú poskytuje obchodný register, živnostenský register alebo register mimovládnych neziskových organizácií.
V súčasnosti sa v registri právnických osôb nevedú údaje vzťahujúce sa na konečného užívateľa výhod niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií (občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom) z dôvodu, že v registri mimovládnych neziskových organizácií spravovanom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky tieto údaje nie sú v súlade so zákonom č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Taktiež centrálny register poľovníckych organizácií vedený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky neobsahuje medzi údajmi spracúvanými o novej osobitnej právnej forme poľovníckej organizácie údaje tvoriace záznam o konečnom užívateľovi výhod. Okrem toho sa v registri právnických osôb neevidujú ani koneční užívatelia výhod fyzických osôb – podnikateľov.
Novela zákona o RPO neobsahuje úpravu, podľa ktorej by register právnických osôb ako centrálny register užívateľov výhod obsahoval záznam o konečnom užívateľovi výhod vo vzťahu k správe zvereného majetku a inému typu právnych štruktúr, ako sú napríklad fidúcie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku, a ani úpravu prípadu, ak sú údaje o osobe konečného užívateľa výhod niektorej z týchto právnych štruktúr súčasťou údajov o subjekte zapísanom v registri právnických osôb. V prvom prípade je prekážkou skutočnosť, že uvedené právne formy združovania majetku právny poriadok Slovenskej republiky nepozná, v druhom prípade neexistuje mechanizmus overovania uvedených skutočností o konečnom užívateľovi výhod.
Napokon podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa nevedú ani údaje o konečných užívateľoch výhod vo vzťahu k podnikom zahraničných osôb a organizačným zložkám podnikov zahraničných osôb. Takáto úprava sa vníma ako nie nevyhnutná na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smernice AML/CFT.
Novela zákona neobsahuje úpravu, ktorá by obmedzovala prístup verejnosti k údajom zo záznamu o konečných užívateľoch výhod na preukázanie oprávneného záujmu. Novela zákona
1. nezrušuje zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (právo fyzickej osoby na ochranu súkromia),
2. neustanovuje mechanizmus zúženého prístupu k záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedenom v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci pre žiadateľa, ktorý môže preukázať oprávnený záujem (právo verejnosti na informácie).
K
Cena Bitcoinu sa dostala na viac než ročné maximum
7. 7. 2023
Bitcoin sa vo štvrtok dostal na 13-mesačné maximum.
Cena najväčšej a najznámejšej kryptomeny vzrástla až o 3,28 percenta na 31.500 USD (28.954,90 eura). Okolo 12.15 SELČ sa podľa CoinMarketCap obchodovala s plusom 1,40 percenta (v priebehu 24 hodín) po 31.104,12 USD. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Bitcoin podporili plány veľkých fondov vrátane spoločnosti BlackRock, ktorá je najväčším správcom aktív na svete, spustiť spotový bitcoinový fond obchodovaný na burze (ETF) v USA.
Burzový operátor Nasdaq v pondelok opätovne podal žiadosť o kótovanie spomínaného ETF firmy BlackRock.
B