Poskytovanie dočasného útočiska
30. 5. 2022
Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny a občanov členského štátu Európskej únie a štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska s miestom výkonu práce na území SR, upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zamestnávanie osôb z tretích krajín má na Slovensku svoje špecifiká.
Dočasné útočisko sa aktuálne poskytuje na účely ochrany osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Návrh na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska štátnym občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ktorý spôsobil hromadný prílev cudzincov na územie SR, schválila vláda SR Uznesením č. 144 zo dňa 28. 2. 2022 podľa § 29 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 29 ods. 1 zákona o azyle dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu. Dňa 22. 3. 2022 bola schválená novela č. 92/2022 Z. z. zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorého súčasťou sú opatrenia zjednodušujúce pravidlá zamestnávania občanov Ukrajiny (tzv. Lex Ukrajina). Počas mimoriadnej situácie sa umožňuje žiadateľom o azyl, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny, vrátane ich rodinných príslušníkov, vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu pred uplynutím 9 mesiacov od začatia konania o udelenie azylu. Ukrajinci sa taktiež môžu evidovať na úradoch práce. Lex Ukrajina nadobudla účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke Zákonov, t. j. od 30. 3. 2022.
K
Ciele sčítania obyvateľstva
8. 7. 2019
V roku 2021 sa uskutoční sčítanie obyvateľstva. Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné, unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní.
K sčítaniu 2021 je potrebné preto pristupovať ako k požiadavkám na rešpektovanie medzinárodných a národných záväzkov a na akceptovanie relevantných potrieb používateľov údajov pri zvážení administratívnej záťaže obyvateľov Slovenskej republiky. Cieľom sčítania je taktiež zachovať čo najväčšiu porovnateľnosť údajov s údajmi získanými z predchádzajúcich sčítaní, pričom úroveň územného a klasifikačného detailu jednotlivých ukazovateľov bude výsledkom použitej metódy zberu údajov.
Sčítanie a proces jeho prípravy a realizácie je vhodné uchopiť aj na príslušných orgánoch verejnej moci ako výzvu na vzájomnú harmonizáciu údajov demografickej štatistiky, registrov, prípadne evidencie obcí zameranej na zvyšovanie kvality výstupov. Sčítanie 2021 totiž predpokladá integráciu údajov z viacerých zdrojov. Údaje, ktoré nie je možné zabezpečiť z registrov a administratívnych zdrojov, bude Štatistický úrad SR zisťovať priamo od obyvateľov.
Sčítanie patrí z hľadiska prípravy a realizácie k najnáročnejším štatistickým zisťovaniam. Je to jediné štatistické zisťovanie, ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania ustanovuje osobitný zákon. V § 15 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa uvádza, že „Sčítanie obyvateľov, domov a bytov upravuje osobitný zákon.“ Takýto postup garantuje sčítaniu osobitné postavenie najmä preto, že má nielen štatistický, ale aj celospoločenský význam. Potvrdzuje to aj jeden zo strategických cieľov Národného akčného plánu Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 na roky 2017 – 2020.
Novela zákona vymedzuje údaje, ktoré sa zisťujú sčítaním, a základné pojmy, určuje činnosti kontaktného miesta, postavenie, práva a povinnosti asistenta sčítania vrátane podmienok jeho vymenovania, úlohy Štatistického úradu SR, obce a spolupracujúcich ministerstiev, postup pri sčítaní osobitných kategórií obyvateľov, inštitúty postcenzu a dosčítania, spôsob spracovania údajov z elektronických formulárov a administratívnych zdrojov, ochranu pred zneužitím získaných údajov a podmienky ich poskytovania fyzickým osobám a právnickým osobám na žiadosť, správne delikty za porušenie povinností podľa zákona a vytvára právny rámec fungovania elektronického systému pre sčítanie ako informačného systému verejnej správy.
Sčítanie obyvateľstva
2. 7. 2019
Štatistický úrad Slovenskej republiky predložil návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom právneho predpisu je úprava rozsahu a spôsobu vykonania sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021.
Sčítanie v roku 2021 bude súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý sa uskutočňuje pod záštitou Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Členské štáty EÚ majú povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku (2021) a zisťovať údaje podľa rovnakých, resp. porovnateľných definícií. Novelou zákona dochádza k vykonaniu nariadení EÚ vo vzťahu k sčítaniu v roku 2021.
Doteraz sa na Slovensku uskutočňovalo tradičné sčítanie. Štatistický úrad SR zisťoval údaje priamo od obyvateľov, ktorí mali povinnosť spolu s cudzincami zdržiavajúcimi sa na území nášho štátu v rozhodujúcom okamihu sčítania vyplniť buď sami (metóda samosčítania), alebo s pomocou asistentov sčítacie formuláre. Zámerom pre rok 2021 je maximálne využiť údaje z registrov a administratívnych zdrojov a doplniť ich údajmi získanými od obyvateľov.
V roku 2021 sa na Slovensku prvýkrát v histórii uskutoční sčítanie, ktoré bude integrovať údaje získané od obyvateľov, z vybraných administratívnych zdrojov a registrov. Očakáva sa, že integrované sčítanie okrem zníženia administratívnej záťaže respondentov zvýši kvalitu údajov a informácií (vo vyčerpávajúcich sčítaniach sa v súčasnosti zvyšuje miera neodpovedania na niektoré otázky), ich efektívnosť (využitie už existujúcich zdrojov údajov) a prispeje k harmonizácii údajov o počte obyvateľov (osobitne v demografickej štatistike a evidencii obcí).
Spoľahlivá a dôveryhodná štátna štatistika má nezastupiteľné miesto pri tvorbe, realizácii a aktualizácii programov zabezpečujúcich rozvoj štátneho i súkromného sektora. Je kľúčovým zdrojom informácií na národnej i medzinárodnej úrovni.
Počet otcov na materskej prudko stúpol
13. 6. 2019
Od začiatku roka do 31. mája Sociálna poisťovňa vyplácala 11 137 mužom dávku materské. Tento počet sa priblížil k údajom z roku 2019, kedy ju za celý rok poberalo 12 836 mužov. Potvrdzuje sa tak rýchlo rastúci trend materskej dovolenky u mužov.
V roku 2016 Sociálna poisťovňa dávku priznala a vyplácala 3076 mužom a v roku 2017 ich bolo 6553. Sociálna poisťovňa ju tento rok zatiaľ nepriznala pre nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa alebo podmienky súčasného nepoberania rodičovského príspevku matkou v 202 prípadoch. V ďalších 31 prípadoch nebola priznaná z dôvodu nesplnenia potrebnej podmienky nemocenského poistenia v trvaní 270 dní.
Námorná plavba po novom
3. 6. 2019
V prvom čítaní je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa upravuje oblasť pracovno-sociálna, kontrola životných a pracovných podmienok na námornej lodi, dĺžka trvania služby a čas odpočinku, aké doklady a v akom jazyku musia byť na palube námornej lode, povinnosť veliteľa v prípade choroby alebo zranenia člena lodnej posádky, povinnosť vlastníka námornej lode poistiť sa na účely krytia nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a krytia nákladov spojených s repatriáciou člena lodnej posádky, sprístupniť členovi lodnej posádky postup vybavovania sťažností v pracovnoprávnych vzťahoch na námornej lodi a zabezpečiť členovi lodnej posádky vhodné ubytovanie a stravu. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovanie niektorých ustanovení zákona, čo si vyžiadala aplikačná prax a výsledky auditu Medzinárodnej námornej organizácie.
Podľa Dohovoru o práci v námornej doprave, ak je v námornom registri štátu zapísaná námorná loď a jej vlastník nesplní povinnosť repatriácie člena lodnej posádky, je povinný zabezpečiť repatriáciu vlajkový štát; vlastník námornej lode je povinný uhradiť náklady, ktoré vlajkový štát vynaložil na repatriáciu člena lodnej posádky. V súvislosti s uvedenou požiadavkou, ak je v námornom registri Slovenskej republiky zapísaná námorná loď a vlastník námornej lode zapísanej v námornom registri SR si nesplní povinnosť repatriácie, ministerstvo je povinné zabezpečiť repatriáciu člena lodnej posádky.