Platnosť prechodného pobytu
25. 4. 2022
Podľa prechodných ustanovení zákona o pobyte cudzincov, kde došlo k novele, platnosť prechodného, trvalého alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, alebo ktorého platnosť by sa skončila do jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania krízovej situácie.
Prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt, môže počas prechodného pobytu študovať. Prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
a) na účel podnikania,
b) na účel zamestnania,
c) na účel štúdia,
d) na účel osobitnej činnosti,
e) na účel výskumu a vývoja,
f) na účel zlúčenia rodiny,
g) na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl,
h) ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo
i) ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte.
K
Nový zákon o rybárstve
17. 7. 2018
Nový zákon oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Cieľom zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobovala v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti. Nový zákon venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách.
Slovensko je zamorené tisíckami čiernych skládok
13. 7. 2018
Slovensko má na konte nelichotivé prvenstvo. Je ním najvyšší počet „čiernych“ skládok v Európskej únii. Podľa odhadu portálu TrashOut je ich približne päťtisíc.
Okrem škodlivých dosahov na životné prostredie však nelegálne „smetiská“ taktiež zasahujú do rozpočtov miest a obcí – práve tie sú totiž zodpovedné za ich odstraňovanie. Štát sa zhoršovaniu situácie snaží zabrániť dotáciami z eurofondov aj sprísňovaním postihov, názory na riešenie problému sa však medzi odborníkmi líšia. Nelegálne skládky sú problémom, ktorý netrápi len Slovensko, ale celú Európu. Ich presný počet sa však zistiť nedá – ide o podobnú situáciu ako pri monitorovaní daňových podvodov. Vie sa len o tých „odhalených“. Portál TrashOut zhromažďuje informácie o zaregistrovaných skládkach po celom svete. Len u nás je ich aktuálne 4 898, z toho iba necelých 15 percent bolo od nahlásenia aj vyčistených. Najviac sa na Slovensku protizákonne vyhadzuje odpad v Bratislavskom kraji – až štvrtina celkového počtu.
Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov
11. 7. 2018
Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo v nedeľu, 8. júla 2018, presne 10 rokov. Jednou z podmienok prijatia eura je totiž stabilný kurz danej meny voči euru.
Slovensko bolo do eurozóny formálne prijaté 1. januára 2009. Ešte predtým však pristúpilo k zafixovaniu, aby zamedzilo kurzovým špekuláciám. Do polky januára 2009 potom ešte bolo možné používať v hotovostnom platobnom styku aj slovenské koruny. Obdobný postup by v prípade prijímania eura čakal i susedné Česko. Dá sa po dekáde vyhodnotiť, či to bol pre Slovensko správny krok, a aké z neho vyplývajú závery pre Česko? „Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú práve slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále však ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia,“ hovorí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.
Slováci však zavedenie eura vnímajú nejednoznačne. Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre spoločnosť TopForex koncom minulého roka, je zhruba 70 percent Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zvláštne je tiež to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia od 18 do 29 rokov a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina nad 61 rokov. Za hlavné výhody eura považujú Slováci cestovanie bez nutnosti zmenenia peňazí a jednoduchú orientáciu v cenách. Za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká, medzi nimi najmä to, že budú musieť platiť dlhy iných štátov eurozóny.
Carrefour a Tesco idú spájať sily
2. 7. 2018
Francúzsky maloobchodný reťazec Carrefour a jeho britský konkurent Tesco plánujú vytvoriť dlhodobú globálnu alianciu zameranú na nákup tovaru od dodávateľov. Informovali o tom dnes firmy, ktoré sa týmto spôsobom snaží znížiť si náklady.
"Aliancia umožní obom spoločnostiam zlepšiť kvalitu a sortiment produktov, a to pri nižších cenách. To povedie k posilneniu konkurencieschopnosti," uviedli firmy v spoločnom oznámení. "Dohoda tiež obom podnikom umožní posilniť vzťahy s dodávateľmi," dodali. Predpokladá sa, že formálne dohoda o vytvorení aliancie bude dokončená v priebehu dvoch mesiacov. Carrefour je najväčším maloobchodným predajcom v Európe, Tesco má vedúcu pozíciu na britskom trhu. Tesco pôsobí od roku 1996 aj v Českej republike, v súčasnosti tu prevádzkuje okolo 200 obchodov. Carrefour pôsobil v Českej republike od roku 1999, v roku 2005 však odišiel a predal svoje obchody práve Tescu.