Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Noviny na Googli sa spoplatnia
2. 12. 2009
Päť kliknutí a dosť, treba zaplatiť. S touto novou stratégiou prišiel Google. Americká jednotka v internetovom vyhľadávaní tak vyšla v ústrety vydavateľom novín, ktorí sa sťažovali na to, že Google na svojich stránkach bezplatne zverejňuje ich správy.
Zadarmo budú len prvé kliknutia, ale ak sa na ďalšie linky na stránke klikne viackrát, môže vydavateľ zobraziť požiadavku na platbu alebo registráciu.
O tom, či je tento postup správny by sa dalo diskutovať dlho. Iniciatíva na platené spravodajstvo však vyšla od samotných vydavateľov. Súvisí to aj s výrazným znížením príjmov z reklamy, na ktoré sú vydavatelia odkázaní.
Vplyv európskej integrácie na slovanské jazyky
2. 12. 2009
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa domnieva, že popri francúzštine a angličtine by sa mohol stať pracovným jazykom Európskej únie (EÚ) aj jeden zo slovanských jazykov.
V Európe sa nachádzajú tri veľké jazykové skupiny a to germánska, románska a slovanská. Ak by sme vnímali Európu komplexne, ako celok, od Uralu až po Atlantik, zistíme, že slovanské národy tvoria asi 30 % európskej populácie, románske a germánske majú pritom rovnaké 20-percentné zastúpenie.
Členmi Európskej únie je už teraz päť slovanských štátov, v ďalších troch sú signifikantné slovanské menšiny, pričom trend rozširovania únie bude postupne smerovať k členstvu ďalších slovanských štátov. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič sa domnieva, že táto skutočnosť by mala byť vyjadrená aj v praxi európskych inštitúcií.
Úvahy k možnému rozšíreniu pracovných jazykov Európskej únie prezentoval D. Čaplovič na odbornej konferencii Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre preklad, ktorá sa dnes koná v Bratislave pod názvom Vplyv európskej integrácie na slovanské jazyky.
Zákon o celoživotnom vzdelávaní dá šancu aj strednej a staršej generácii
1. 12. 2009
Ďalšie vzdelávanie dospelých a rozšírenie možnosti rekvalifikácie aj pre strednú a staršiu generáciu, ktorá sa čoraz ťažšie uplatňuje na trhu práce má zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý dnes schválili poslanci NR SR.
Hlavným cieľom návrhu je podľa predkladateľov vytvoriť predpoklady na zabezpečenie fungovania ďalšieho vzdelávania ako súčasti celoživotného vzdelávania a zvýšenie jeho kvality.
Toto vzdelávanie môžu uskutočňovať gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké, jazykové a vysoké školy. Rovnako to môžu byť aj právnické a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.
Agresívne ryby
30. 11. 2009
Austrálsky vedec zistil, že blednutie koralov, ku ktorému dochádza vplyvom globálneho otepľovania, spôsobuje, že väčšie ryby sa správajú agresívnejšie k menším príslušníkom svojho druhu. Výsledky svojho výskumu publikoval v časopise PLoS ONE.
Vedec na svoj pokus použil mladé, rozlične veľké jedince koralovej rybky druhu Pomacentrus amboinensis, ktoré označkoval a vypustil na severe Veľkej koralovej bariéry. Rybky umiestnil vo dvojiciach pozostávajúcich vždy z jedného menšieho a jedného väčšieho jedinca na tri druhy substrátu, zdravý koral druhu Pocillopora damicornis, vyblednutý koral a mŕtvy koral. Niekoľkokrát denne zaznamenával ich správanie. Vedec zistil, že v prípade, že išlo o zdravý koral, rybky sa zdržovali bližšie úkrytu. Pri vyblednutom a mŕtvom korale sa pohybovali vo väčšej vzdialenosti od neho a hrozilo im tak väčšie nebezpečenstvo zo strany predátorov.
Rozdielom bolo aj vzájomné správanie rýb. Pri poškodených koraloch väčší jedinec odháňal menšieho do väčšej vzdialenosti od úkrytu, čím bola menšia rybka vystavená ešte väčšiemu riziku. Poznatky sa zhodujú s údajmi o úmrtnosti tohto druhu rýb, ktoré dokazujú, že v blízkosti poškodených koralov zomiera až štyrikrát viac jedincov Pomacentrus amboinensis.