Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Grécko zlacnie až o štvrtinu
7. 5. 2010
Dobrá správa. Hoci sa Grécko topí v dlhoch a aj Slováci ho musia zachraňovať, dovolenka nás tam vyjde podstatne menej ako vlani.
„Už vlani sme zaznamenali takmer pätinový pokles záujmu o Grécko,“ povedal viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Stanislav Macko. Potvrdil, že Gréci v kľúčových turistických destináciách už znížili ceny. „Terajšie zľavy sú 10- až 20-percentné. V lete sa to môže ešte viac zdramatizovať a pobyty môžu zlacnieť až o štvrtinu,“ dodal Macko. Zároveň odporúča, aby si ľudia vybrali radšej zájazdy s kompletnými službami a celodennou stravou – all inclusive – pretože tam už nehrozia žiadne doplatky.
Orange zaviedol "šrotovné" za staré mobily
7. 5. 2010
Spoločnosť Orange Slovensko zavádza v týchto dňoch tzv. šrotovné na staré mobilné telefóny.
V praxi to znamená, že užívateľ odovzdá na niektorom z pracovísk spoločnosti svoj starý mobil spĺňajúci stanovené podmienky a Orange mu zaplatí aktuálnu cenu, ktorú si záujemca o predaj zistí na webovej stránke Orangeu.
Počas Veľkej noci sa ešte bude lyžovať
31. 3. 2010
Počas Veľkej noci sa napriek výraznému otepleniu v posledných dňoch bude lyžovať ešte v dvadsiatke lyžiarskych stredísk. Po sviatkoch sa však väčšina prevádzkovateľov lanoviek a vlekov chystá sezónu ukončiť.
Najviac snehu, do 90 cm, leží na svahoch Vysokých a Nízkych Tatier. Zjazdovky budú otvorené na oboch stranách Chopka, na Štrbskom plese aj v Tatranskej Lomnici. Vleky budú podľa hovorkyne spoločnosti Tatry Mountain Resorts v prevádzke aj po Veľkej noci. Lyžuje sa aj na najvyššie položenej zjazdovke v Lomnickom sedle, kde začiatkom sezóny bol nedostatok prírodného snehu.
Väčšina ostatných lyžiarskych stredísk zaznamenáva rýchly úbytok snehu a po predĺženom víkende chcú sezónu ukončiť. Dvadsať centimetrov technického snehu zostalo ešte na Donovaloch na zjazdovke Záhradište, no teplota sa v utorok vyšplhala takmer na desať stupňov Celzia. Napriek tomu by ešte malo byť podľa hovorcu na Veľkú noc otvorené.
Po sviatkoch koniec sezóny plánujú aj v strediskách Veľká Rača, Skipark Ružomberok, na Čertovici a pravdepodobne aj v Plejsoch pri Krompachoch. V stredisku Vrátna zatiaľ o ukončení sezóny nerozhodli.
Prevádzkovatelia v nižšie položených lyžiarskych stredísk dúfajú, že zvyšky snehu im do Veľkej noci pomôže uchovať avizované ochladenie s nočnými teplotami pod bodom mrazu.
Veľká noc už tradične býva pre horské strediská, pokiaľ to dovolí počasie, posledným vrcholom sezóny. Podľa predbežných rezervácií horských hotelov si aprílovú lyžovačku prídu v tomto roku vychutnať tisícky turistov. Návštevníci sa pre zhoršujúce sa snehové podmienky zatiaľ z pobytov neodhlasujú.
Kofola je päťdesiatničkou
30. 3. 2010
Na začiatku výroby kofoly stáli dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách. A vraj tiež sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy. Kofola, ktorá je slovenským nealkoholickým nápojom číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov. Jej krstnou matkou bola studená vojna.
Československo päťdesiatych rokov nemalo k pivu a vínu atraktívnu nealkoholickú alternatívu, ktorá by konkurovala kapitalistickej kole.
Preto boli oslovení farmaceuti, ktorým sa podarilo brilantne namiešať výťažky byliniek, lístia a semien rôznych rastlín.
Aj v Amerike boli do prípravy nápojov zapojení lekárnici. Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu pripravil zasa lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek.
Žijúci pamätník Jaroslav Knap sa na otázku novinárov "Z čoho je kofola?" usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa dal získať ľahšie - z dovezenej kávy.
Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo zomrel. Dividend sa nedočkal podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, ktorý bol autorom receptúry známeho hroznového nápoja Vinea. Obidvaja vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola, na ktorej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras. Kofole sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku.
Na Slovensku sa ročne predá 70 miliónov litrov kofoly. Kofole patrí štvrtina nealkoholického trhu. Generálnym riaditeľom slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej je Marián Šefčovič.