Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Peoplemeter a televízie
8. 2. 2010
Malej čiernej skrinke sa podarilo zrušiť už viacero programov. Ročne z reklamného koláča rozdeľuje stovky miliónov eur a závisí od nej, aké programy televízie púšťajú. Na Slovensku je už 1 200 peoplemetrov, televízie cez ne sledujú vkus 3 600 ľudí. Dôvodom majú byť dôveryhodnejšie údaje.
O programe slovenských televízií teda nerozhoduje len vkus ich manažmentov. Od zavedenia peoplemetrov je úspech relácií a ich prípadný koniec ovplyvňovaný malou vzorkou divákov.
Údaje o sledovanosti sú nekompromisné a ak sú percentá nízke alebo padajú, relácia na obrazovke končí. Naposledy slabá sledovanosť pochovala veľký projekt televízie Markíza - seriál Rádio Fresh.
Čísla z peoplemterov sú podľa šéfa sekcie poplemetrov z firmy TNS kľúčom pre televízie k tvorbe programu. Vyššie čísla znamenajú pre televíziu lepšie postavenie na trhu a tiež určujú, koľko peňazí z reklamného koláča sa dostane do konkrétnej televízie. Meraniu televízie dôverujú.
V súčasnosti je peoplemetrové meranie považované za oficiálny a v súčasnosti najpresnejší zdroj merania dát sledovanosti programov, ktorý sa využíva pri programingu televíznych staníc i pri predaji reklamy.
Turnaj v konskom póle na Štrbskom plese
8. 2. 2010
Na Štrbskom plese sa tento víkend stretli slovenskí a českí miliardári, bankári, manažéri aj ľudia z oblasti politiky. Turnaj v konskom póle priamo na zamrznutej hladine horského jazera zorganizovala pre svojich hostí finančná skupina J&T.
Takýto turnaj sa na Slovensku konal prvýkrát a na jeho organizácii známi finančníci nešetrili. Informácie v médiách hovoria, že podujatie J&T Banka Trophy vyšlo približne na milión eur. Na brehu jazera boli pre hostí pripravené napríklad vyhrievané stany s občerstvením, na ploche nechýbal teplovzdušný balón či ľadové sochy zo šiestich ton ľadu.
Veľa peňazí stál len samotný turnaj. Zápasov sa zúčastnili štyri trojčlenné tímy zo štyroch krajín. Profesionálni hráči konského póla prišli napríklad zo Švajčiarska, Nemecka, Francúzka či Argentíny. Za turnaj hráči dostanú 50 000 eur, k dispozícii mali pri horskom plese približne 60 koní. Išlo o špeciálne cvičené zvieratá, každé v hodnote asi 30 000 eur. Priestor pre kone dokonca museli uvoľniť aj milionárske autá. Kone totiž ustajnili v hotelových garážach.
Neapolská pizza ako chránená špecialita
5. 2. 2010
Celé Taliansko a najmä Neapol dnes majú dôvod na oslavu. Odo dneška je pravá neapolská pizza pod ochranou Európskej únie ako garantovaná tradičná špecialita. Príslušná úprava bolo vo štvrtok podpísaná v sídle EÚ v Bruseli.
Šéf talianskeho ministerstva poľnohospodárstva to označil za veľké víťazstvo pre Taliansko.
V danom prípade sú predpisy mimoriadne prísne a netýkajú sa iba prísad, ale aj samotnej výroby cesta a teploty pri jeho príprave.
Z minulosti sa certifikátom D.O.P. (Denominazione di Origine Protetta) môžu už pochváliť mozzarella a parmská šunka.
Informovala o tom agentúra APA.
Istanbul získal titul "Európske hlavné mesto kultúry"
4. 2. 2010
Istanbul sa v tomto roku stal „Európskym hlavným mestom kultúry“. Hlavný turecký vyjednávač vyhlásil včera v Európskom parlamente, že táto skutočnosť je pre Európu veľkou príležitosťou pochopiť Turecko, a pre Turecko príležitosťou pochopiť EÚ.
Egemen Bağış, hlavný turecký vyjednávač, je aj členom parlamentu za mesto Istanbul a hlavným propagátorom svojho mesta ako „Európskeho hlavného mesta kultúry“ pre rok 2010. Europoslancom povedal, že Európu si bez Istanbulu, metropoly, ktorá kedysi bola hlavným mestom Rímskej a Byzantskej ríše, nevie predstaviť.
Titul „Európske hlavné mesto kultúry“ bol vytvorený už v roku 1985. Každoročne je udeľovaný dvom mestám z dvoch vybraných európskych krajín. Rozhodcovský panel je tvorený šiestimi členmi z príslušnej krajiny a siedmimi z európskych inštitúcií. Konečné rozhodnutie je v rukách Rady, tá však v podstate len formálne potvrdí výber panela.
Kandidáti musia splniť tri hlavné kritériá: 1. do projektu integrovať európsku dimenziu, 2. posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ s podporou verejnosti, a 3. zdôrazniť úlohu mesta pri formovaní a rozvoji kultúry v Európe.
Úspešní kandidáti musia mať pripravený program aktivít s dlhodobým efektom. Kultúrne aktivity počas vybraného roka majú prispievať k dlhodobému kultúrnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju mesta.
V najbližších rokoch budú mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) tieto metropoly:
• 2010: Istanbul (Turecko) a Kyjev (Ukrajina)
• 2011: Turku (Fínsko) a Tallinn (Estónsko)
• 2012: Guimarães (Portugalsko) a Maribor (Slovinsko)
• 2013: Košice (Slovensko) a Marseille (Francúzsko)
• 2014: Umeå (Švédsko) a Riga (Lotyšsko)
V predchádzajúcich rokoch už titul „Európske hlavné mesto kultúry“ (EHMK) získali tiež mestá z nečlenskej krajiny EÚ. Titul EHMK tak dostali napríklad mestá Bergen a Stavanger v Nórsku, či Reykjavík na Islande.
Podľa nedávnej úpravy pravidiel sa však už mestá z nečlenských krajín už nebudú môcť uchádzať o tento titul.
Turecký predstaviteľ sa vo svojom prejave snažil rozptýliť obavy, že veľká moslimská krajina prinesie do Európy terorizmus a extrémizmus.
Podľa jeho slov „deti, ktoré prevracajú autá vo Francúzsku a pália ich, neprichádzajú z Maroka či Alžírska. Narodili sa v Paríži. Teroristi, ktorí zaútočili na Londýn, nepochádzali z Pakistanu. Narodili sa v Londýne. Dostali vzdelanie v Británii a rozhodli sa stať teroristami.“