Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Spoločná nehnuteľnosť v zákone o pozemkových spoločenstvách
24. 5. 2018
Novelou zákona o pozemkových spoločenstvách sa mení definícia spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločnou nehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak. Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.
Zmeny pre vojakov
30. 4. 2018
Dňa 13. 3. 2018 bola schválená novela zákona o brannej povinnosti, ktorý upravuje podmienky na zaradenie vojakov v zálohách do aktívnych záloh.
Podľa platnej právnej úpravy vojenský útvar uhrádza náklady na náhradu mzdy zamestnávateľovi za zamestnanca za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť. Aplikačná prax ukázala potrebu upraviť náhradu príjmu aj v prípade, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh nemá postavenie zamestnanca, ale je napríklad samostatne zárobkovo činnou osobou. Zamestnávateľovi sa ustanovuje okrem náhrady mzdy za zamestnanca refundovať aj náklady spojené s platením poistného za zamestnávateľa na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Nárok na pomernú časť hodnostného platu vojaka v aktívnej zálohe sa precizuje len za čas prítomnosti vojaka v aktívnej zálohe na pravidelnom cvičení a plnení úloh ozbrojených síl.
Tiež sa spresňuje zaraďovanie do aktívnych záloh tak, aby do aktívnych záloh mohol byť zaradený aj vojak v zálohe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť najviac o jeden stupeň nižšiu alebo o dva stupne vyššiu než aká sa vyžaduje na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený. Podmienkou je, že vojenská hodnosť, ktorú vojak v zálohe dosiahol, je v tom istom hodnostnom zbore ako požadovaná vojenská hodnosť na funkciu.
Zmeny vo výchove a vzdelávaní – novela školského zákona
9. 3. 2018
Potreba novelizácie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je aktuálna vzhľadom na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), ktorý ustanovuje orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky práve v prípade vydávania rozhodnutí v správnom konaní.
V súvislosti s povinnosťami riaditeľov základných škôl a stredných škôl ako orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky bolo potrebné upraviť príslušné ustanovenia týkajúce sa prijatia na výchovu a vzdelávanie na strednú školu tak, aby bolo možné podávať prihlášky aj ako elektronické podania.
Úpravami školského zákona sa má umožniť aj vytváranie a používanie elektronických podôb niektorých ďalších podaní zákonných zástupcov voči škole a elektronických podôb významnej časti pedagogickej dokumentácie školy a školského zariadenia, ktoré sa v súčasnosti podľa školského zákona realizujú výlučne na tlačivách, teda v listinnej podobe. Tým sa napomôže implementácii elektronického vládnutia a potrebnej elektronizácii ďalších služieb rezortu ministerstva školstva (rýchlejšie vybavovanie vecí medzi školou a zákonnými zástupcami detí a žiakov a zníženie administratívnej náročnosti vnútorných procesov pre školy a školské zariadenia).
Novela zákona tiež reaguje na požiadavku okresných úradov v sídle kraja v súvislosti so zabezpečovaním koordinácie termínov overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania pri prijímaní uchádzačov na štúdium na stredných školách v dostatočnom časovom rámci.
Začal sa deviaty ročník veľtrhu práce Profesia days, voľných je vyše 16 tisíc miest
2. 3. 2018
Na veľtrhu sa môžu záujemci zúčastniť aj na vzdelávacích workshopoch.Takmer 16.500 pracovných miest ponúka na deviatom ročníku veľtrhu práce Profesia days, ktorý potrvá v bratislavskej Inchebe od stredy do štvrtka (1.3.), 180 domácich a zahraničných vystavovateľov.
Ako uviedla pred novinármi výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová, rekordný počet vystavovateľov svedčí o rastúcich požiadavkách zamestnávateľov na pracovnú silu, ktorej začína byť akútny nedostatok. Ako zdôraznila, napriek tomu, že regionálne rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska sa pomaly znižujú, sú stále veľké. Okrem rozdielov v počte pracovných príležitostí, výške platov, sú odlišnosti aj v požiadavkách zamestnávateľov. Bratislavský kraj, ako zdôraznila Molnárová, sa vyznačuje aj vyššími požiadavkami firiem na zamestnancov. Prejavuje sa to napríklad vo vyžadovaní vysokoškolského vzdelania. Kým v Prešovskom alebo Banskobystrickom kraji vyžadujú zamestnávatelia titul iba v štyroch percentách inzerátov, v Bratislavskom kraji je to až 20 percent. Až 46 percent pracovných inzerátov v Bratislavskom kraji vyžaduje od uchádzačov znalosť angličtiny. Celoslovenský priemer predstavuje 31 percent a napríklad v Prešovskom kraji je to iba 20 percent. Na veľtrhu sa môžu záujemci zúčastniť aj na vzdelávacích workshopoch, oboznámiť sa, ako napísať životopis, ako sa správať na pohovore, otestovať si svoje IT znalosti, angličtinu a podobne.