Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Zuno banka na Slovensku končí
4. 10. 2016
Majiteľ ZUNO BANK AG, Raiffeisen Bank International (RBI) Group sa rozhodol ukončiť činnosť ZUNO banky v Českej a Slovenskej republike. Dôvodom tohto rozhodnutia je zjednodušenie štruktúry a odstránenie duplicitných aktivít na trhoch, na ktorých skupina pôsobí.
S účinnosťou od 21. októbra preto ZUNO banka zastaví prijímanie nových klientov. Na Slovensku zároveň k rovnakému dátumu zníži úrokové sadzby na sporiacich produktoch na nulovú úroveň. Predpokladaný dátum vrátenia bankovej licencie ZUNO banky je koniec prvého polroka 2017. Bankové aktivity sa budú postupne presúvať na Raiffeisenbank, a. s., (ČR) a Tatra banku, a. s., (SR). O konkrétnom postupe sa ešte rokuje v rámci skupiny RBI a tiež s príslušnými dohľadovými orgánmi. Raiffeisen Bank International však stále rokuje o možnosti predaja platformy, na ktorej ZUNO banka funguje. Momentálne patrí ZUNO v poskytovaní služieb internetového bankovníctva a mobile-bankingu na špičku rebríčka medzi slovenskými aj českými bankami.
Slovensko prekonalo rekord. Prišlo k nám najviac turistov v histórii
10. 5. 2016
Slovensko by mohlo v roku 2016 prekonať v počte návštevníkov rekordný rok 2015, kedy sa pre dovolenku v niektorom zo slovenských regiónov rozhodlo 4,3 milióna turistov.
Približne 10-% nárast návštevnosti oproti vlaňajšku by pritom bol podľa neho zaujímavý. Podľa šéfa SACR je však potrebné pozrieť sa aj na geopolitický a ekonomický vývoj v Európe, ktorý môže jednou udalosťou odhadované čísla zmeniť. Ale domáci cestovný ruch je podľa Donovala na Slovensku celkom silný, a práve to je výhoda toho, že ak by sa niečo v rámci Európy udialo, Slováci zostanú doma a čísla návštevnosti "podržia". V minulom roku sa pritom pre dovolenku na Slovensku rozhodlo historicky najviac turistov, čiže 4,3 milióna, čo v porovnaní s predošlým rokom 2014 znamenalo nárast o 16 percent. Čo sa týka domácich dovolenkárov, tých vlani na Slovensku oddychovalo 2,6 milióna a ich počet medziročne vzrástol o 16 %. Turistov zo zahraničia prišlo vlani spolu 1,72 milióna a medziročne ich návštevnosť stúpla o 17 %.
zdroj: hnonline.sk
Pašeráctvo je skvelý biznis. Na migrantoch si vlani zločinci zarobili miliardy
5. 5. 2016
Šéf európskeho policajného úradu Europol Rob Wainwright pre denník The Wall Street Journal uviedol, že služby pašerákov využilo 90 percent migrantov, ktorí sa na európsky kontinent dostali. Pašovanie ľudí sa podľa neho v minulom roku v dôsledku migračnej vlny stalo najrýchlejšie rastúcim zločineckým odvetvím.
Do Európy v minulom roku dorazil viac ako milión migrantov, a to najmä zo Sýrie a Líbye. V tomto roku už prišlo ďalších viac ako 184 000 migrantov, a to predovšetkým cez Grécko a Taliansko, hoci dohoda Európskej únie s Tureckom obmedzila počty ľudí na turecko-gréckej trase, napísal The Wall Street Journal. Europol vo februári zriadil európske centrum pre boj proti pašeráctvu migrantov. Podľa Wainwrighta úrad vypracoval databázu zahŕňajúcu okolo 40 000 ľudí, ktorí sú do pašovania migrantov zapletení. Vysiela tiež svojich agentov do utečeneckých centier v Taliansku a Grécku, aby tu spolupracovali s národnými úradmi.
zdroj: hnonline.sk
Americkí milionári sú nespokojní s daňami. Chcú platiť viac
22. 3. 2016
Viac než 40 amerických milionárov, vrátane členov rodín Rockefellerových a Disneyových, žiadajú zvýšenie svojich daní, aby pomohli vyriešiť chudobu a obnoviť infraštruktúru.
Milionári poslali list demokratickému guvernérovi Andrewovi Cuomovi a popredným newyorským zákonodarcom, v ktorom navrhujú zavedenie novej vyššej daňovej sadzby pre najlepšie zarábajúce jedno percento obyvateľov štátu New York. List, ktorého kópiou disponuje agentúra AP, tvrdí, že dodatočné príjmy sú potrebné na riešenie chudoby detí a situácie bezdomovcov, ako aj na obnovu starnúcich mostov, tunelov, vodovodných potrubí a ciest.
zdroj: hnonline.sk