Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Zákaz vyhadzovania potravín je bližšie
1. 10. 2018
Priemerný Slovák vyhodí priemerne 111 kilogramov jedla ročne. Najčastejšie vyhadzujeme chlieb, pečivo či varené jedlo. „Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite bezchybné potraviny,“ uvádza sa v dokumente, ktorý je súčasťou stratégie Zelenšie Slovensko. Obmedzenie produkcie potravinového odpadu z dielne ministerstva životného prostredia nedávno prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním.
Produkcia potravinového odpadu v niektorých krajinách je na minimálnej úrovni. Francúzsko je prvou krajinou, ktorá zaviedla do praxe zákon týkajúci sa obmedzenia potravinového odpadu. Vážnosť témy nie je cudzia ani Nemcom, Japoncom či Švédom. Jedlo sa síce stráca v celom dodávateľskom reťazci, no vyše 50 percent vyhadzujú koneční spotrebitelia. Pozitívne preto možno hodnotiť fakt, že plytvanie potravinami čoraz viac prekáža i Slovákom. Zamrazovanie, kompostovanie, recyklácia, zaváranie či sušenie ovocia a zeleniny sú najčastejšími spôsobmi, ktorými sa snažia bojovať proti nadbytočnej produkcii potravín vo svojich domácnostiach.
Aj milionárov trápia súdy a nefunkčné školstvo
27. 9. 2018
Aj keď bežný slovenský občan a milionár disponujú rozdielnym zostatkom na bankovom účte, mnohé obavy majú spoločné. Vyplýva to z prieskumu J&T Banky Wealth Report medzi dolárovými milionármi. Bohatých ľudí rovnako ako bežných občanov trápi hlavne korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo, slabá vymožiteľnosť práva, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie či nízka úroveň školstva a výdavkov na vedu a výskum.
Naopak, najväčší rozdiel v názoroch počas prieskumu medzi verejnosťou a milionármi bol pohľad na pokračujúci rast cien nehnuteľností, a tým aj zvyšujúce sa náklady na financovanie bývania. Zatiaľ čo až 82 percent verejnosti označilo rast cien za hrozbu, podobne to videla iba polovica milionárov. Podľa odborníkov je to spôsobené najmä tým, že bohatí majú investície práve aj v nehnuteľnostiach a rastom ich hodnoty sa zhodnocuje aj ich majetok.
Google oslavuje 20 rokov
5. 9. 2018
Technologický gigant oslavuje 20 rokov od založenia spoločnosti. Na začiatku nebolo jasné, ako bude zarábať. Dnes je treťou najhodnotnejšou firmou na svete.
Miliardové obraty, miliardy používateľov a vo výhľade magická biliónová hranica trhovej kapitalizácie, ktorú dosiaľ prekonal iba Apple. Technologický gigant Google však nezačal ako obrovský hráč na trhu, ale ako ambiciózny stredoškolský projekt študentov Larryho Pagea a Sergeja Brina. Zadaním oboch študentov bolo vytvoriť internetový prehliadač. Projektu sa darilo a študenti sa rozhodli svoju prácu pretaviť do biznisu. Pred 20 rokmi založili firmu Google, ktorá sa na začiatku usídlila v garáži, ktorú si prenajali.
Stravné lístky nestačia. Česi lákajú na kuchyňu zadarmo
3. 9. 2018
Rozmaznávanie zamestnancov vybranými pochúťkami vo firemnej reštaurácií patrí ku koloritu kalifornského Sillicon Valley. Ibaže kým v Spojených štátoch tento benefit čiastočne ustupuje, prichádzajú s ním niektoré české firmy. Patria medzi nich Avast, Livesport alebo česká pobočka Googlu.
Jedlo a pitie celý deň v neobmedzenom množstve v pražskej reštaurácii Timeout hradí od minulého marca svojim zamestnancom spoločnosť Livesport, ktorá prináša športové spravodajstvo pre fanúšikov a stávkarov v 30 jazykoch. Väčšina pracovníkov Livesportu sem prichádza denne, niekedy aj na raňajky či večere. Ponuka kvalitného jedla zadarmo má podobne ako ďalšie benefity zvýšiť atraktivitu zamestnania pre súčasných ľudí a nových uchádzačov, ktorí sa na trhu ťažko zháňajú. A podľa firmy má „bezodný tanier“ úspech. Väčšina sa stala štamgastmi, ktorí si denne doprajú české klasiky, stredomorskú a ázijskú kuchyňu, burgery, domáce cestoviny aj rybie špeciality.