Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Po diaľniciach sa môže predražiť aj výstavba železníc
11. 5. 2017
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
J&T postaví v centre Bratislavy prvý mrakodrap na Slovensku
2. 5. 2017
Developer polyfunkčného komplexu Eurovea2, J&T Real Estate, pokračuje v procese prípravy projektu. Komplex je rozdelený na niekoľko stavieb tak, aby pokračoval v plynulom prepojení s historickým centrom Bratislavy. Jeho súčasťou má byť prvý mrakodrap na Slovensku.
Nová výstavba je zo severu ohraničená Pribinovou ulicou, z východu Mostom Apollo, zo západu už existujúcim komplexom Eurovea a z juhu riekou Dunaj. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvu stavby na životné prostredie, uvádza oficiálny portál developera. Komplex Eurovea2 bude pozostávať zo šiestich stavieb, pribudne rozšírené nákupné centrum, podzemná garáž, bytový dom, dve administratívne budovy a obytná veža.
Developer sľubuje, že Bratislavčania sa môžu tešiť na rozšírenie promenády pri Dunaji a tiež na športové zóny, obchody či pracovné príležitosti. Súčasťou druhej etapy má byť aj vežiak so 46 nadzemnými poschodiami. Týždenník Trend uviedol, že s výškou 160 metrov pôjde o prvý mrakodrap (teda budovu vyššiu ako 150 metrov) na Slovensku.
Investor tvrdí, že komplex bude vhodne napojený do siete hromadnej dopravy, že pribudnú cyklochodníky a že navrhované prepojenie električkových tratí od Šafárikovho námestia cez Pribinovu a Košickú do Ružinova odbremení súčasnú dopravnú situáciu.
zdroj: hnonline.sk
Svet vo veľkom zbrojí
24. 4. 2017
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: zatiaľ čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike. Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta). Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa SIPRI o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Inštitút to pripisuje poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.
zdroj: hnonline.sk
Tesco dopláca za 235-miliónovú pokutu
12. 4. 2017
Britský maloobchodný reťazec Tesco zaznamenal v obchodnom roku 2016/17 pokles zisku, ale menší, ako mu predpovedali analytici. Dôvodom nižšieho zisku bola pokuta za účtovný škandál z roku 2014. Tesco sa priznalo, že si v 1. polroku 2014/15 výrazne nadhodnotilo svoje zisky.
Prevádzkový zisk Tesca bez započítania jednorazových položiek sa za 12 mesiacov do konca februára 2017 zvýšil o 30 percent na 1,28 miliardy libier (1,5 miliardy eur) z 944 miliónov GBP v predchádzajúcom roku 2015/16. Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí Tescu predpovedali zisk 1,26 miliardy GBP. Ale po odpočítaní jednorazových položiek, vrátane pokuty vo výške 235 miliónov GBP, zisk reťazca pred zdanením za celý uplynulý finančný rok klesol o 39 percent na 145 miliónov GBP z 202 miliónov GBP rok predtým. Spoločnosť ďalej uviedla, že jej tržby za celý obchodný rok vzrástli o 1 percento a v poslednom 4. kvartáli sa zvýšili o 0,7 percenta. Generálny riaditeľ Dave Lewis verí, že aj v novom finančnom roku budú tržby rásť a reťazec dosiahne dobré výsledky. Lewis chce, aby Tesco do roku 2020 vykázalo prevádzkový zisk 3,5 až 4 pence z každej libry, ktorú zákazníci minú v jeho obchodoch. Tržby spoločnosti rastú už päť kvartálov v rade a prevádzkové náklady v rámci reštrukturalizácie stlačil o 1,5 miliardy GBP.
zdroj: hnonline.sk