Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Slováci môžu využívať leteckú, lodnú, autobusovú aj železničnú dopravu do Českej republiky
9. 6. 2020
Rozhodol o tom ústredný krízový štáb, povolenie je už účinné. Informovalo o tom vo štvrtok 4. 6. 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Konkrétne autobusové a vlakové spoje budú pridávané postupne.
Odmietnutie náhradného zájazdu cestujúcim
29. 5. 2020
Novela zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu umožňuje aj čiastočné odmietnutie náhradného zájazdu, ak cestujúci, ktorý je na zmluve o zájazde, tzn. nie ten, ktorý zmluvu o zájazde uzatváral, spadá do jednej z výnimiek vymedzených novelou zákona.
V tomto prípade je možné odmietnutie len v tej časti, ktorá je viazaná na osobu, ktorá spadá do výnimiek (napr. štvorčlenná rodina mala zakúpený zájazd, zmluvu uzatváral syn, avšak len otec spadá do výnimiek - bude možné odmietnuť náhradný zájazd vo vzťahu k otcovi, ostatní členovia rodiny dostanú možnosť využiť náhradný zájazd).
Ak cestujúci, ktorý odmietne poskytnutie náhradného zájazdu a dokáže, že spadá pod výnimky doložením potrebných podkladov, cestovná kancelária mu vráti všetky platby, ktoré prijaté na základe zmluvy o zájazde bez toho, aby si účtovala akékoľvek odstupné, keďže nejde o odstúpenie od zmluvy, ktoré by bolo bezdôvodné. Takisto je nutné dokázať príslušnosť do výnimky, ak sa odmietne náhradný zájazd len čiastočne vo vzťahu ku konkrétnej osobe uvedenej na zmluve o zájazde. V takom prípade cestovná kancelária vráti platby, ktoré sa vzťahujú na poskytnutie zájazdu osobe, ktorá spadá pod výnimky. Zákon tak rieši situáciu, že aj iný cestujúci ako ten, čo zmluvu uzatvoril, bude mať možnosť náhradný zájazd odmietnuť.
Lehoty, dokedy sa zmluvné strany týkajúce sa zájazdu musia dohodnúť na náhradnom riešení
29. 5. 2020
Cestovná kancelária by sa mala podľa novely zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu dohodnúť s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu do 31. augusta 2021.
Nejde tu o termín zájazdu, ten sa môže realizovať aj po uplynutí tejto doby, napr. v októbri 2021. Ide o stanovenie lehoty, dokedy sa zmluvné strany musia dohodnúť na náhradnom riešení. Lehota do 31. augusta 2021 bola stanovená ako dostatočná pre cestovné kancelárie, aby boli schopné cestujúcim, ktorí nemohli cestovať z dôvodu mimoriadnej situácie, poskytnúť akýkoľvek druh zájazdu; obdobie pokrýva všetky časti roka.
Zákon tiež upravuje povinnosť zmluvných strán vrátiť alebo doplatiť si rozdiel medzi sumou zaplatenou za pôvodný zájazd a cenou náhradného zájazdu. Ak si cestujúci vyberie zájazd drahší, cestujúci rozdiel v cene doplatí, ak lacnejší, cestovná kancelária mu zvyšok sumy vráti.
Mobilná aplikácia ako alternatíva k štátnej karanténe
25. 5. 2020
Identifikovaným alternatívnym opatrením, ktoré spĺňa atribúty štátnej karantény, je používanie dvoch mobilných aplikácií dostupných pre operačné systémy iOS a Android.
Po vzore odporúčaní Európskej komisie k aplikáciám monitorujúcim kontakty medzi infikovanými osobami je rozhodnutie o tom, či osoba bude používať mobilnú aplikáciu dobrovoľné, nakoľko vždy existujú aj iné alternatívy ako používanie aplikácie. Používanie mobilných aplikácií je preto chápané v prvom rade ako výnimka z povinnej štátnej karantény a zároveň možnosť pre ostatné osoby.
Novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa nezaviedlo plošné používanie mobilnej aplikácie pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje karanténna povinnosť (po vzore Poľska), nakoľko odporúčaným európskym prístupom by malo byť dobrovoľné používanie mobilnej aplikácie. Avšak, ak sa mobilnú aplikáciu rozhodne používať osoba, ktorá by inak mala povinnosť podriadiť sa povinnej štátnej alebo domácej karanténe, tejto osobe vznikne povinnosť používať aplikáciu určitým spôsobom, tak aby boli dodržané ciele popísané vyššie. Tieto spôsoby sa týkajú najmä umožnenia určitých funkcionalít mobilnej aplikácie, ako je bližšie vysvetlené v osobitnej časti.
Novela zákona výslovne počíta s konkrétnymi mobilnými aplikáciami hoci výslovne nespomína žiadny názov aplikácií. Zámerom zákonodarcu bolo výslovne upraviť dva konkrétne typy mobilnej aplikácie. Prvým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a druhým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zaradeniami. Nejde teda o žiadne iné aplikácie v správe alebo prevádzke úradu verejného zdravotníctva alebo Národného centra zdravotníckych informácií. Dôvodom tohto postupu je dynamický vývoj v oblasti mobilných aplikácií a najmä avizované zmeny zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov. Pri prevádzkovaní uvedených mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť opodstatnenosť zásahov do základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Charta EÚ ďalej rozlišuje medzi právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 8.