Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Nová úprava ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti
8. 2. 2019
Nová úprava týkajúca sa oznamovateľov by mala byť platná od 1. marca 2019. Ide o úplne nový právny predpis.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí zriadenie úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie nového zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii nového zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti.
Sprístupňovanie strelných zbraní a streliva na civilné použitie
1. 2. 2019
Nový zákon o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu je vychádza z potreby precizovania a zosúladenia právnej úpravy v oblasti strelných zbraní a streliva na civilné použitie v Slovenskej republike s rozhodnutiami Stálej medzinárodnej komisie na skúšky ručných palných zbraní.
Slovenská republika je podľa vyhlášky ministra zahraničných vecí členom C.I.P. Predmetom nového zákona bude najmä úprava skupiny určených výrobkov, základných požiadaviek, sprístupňovania na trhu a uvedenia do používania strelných zbraní a streliva na civilné použitie, predpokladu zhody, posudzovania zhody a postupov posudzovania zhody, vyhlásenia o zhode a označovania strelných zbraní a streliva.
Z pôsobnosti zákona sú vylúčené strelné zbrane a strelivo určené na použitie Ozbrojenými silami Slovenskej republiky a ďalšie strelné zbrane a strelivo podľa § 4 ods. 3 zákona, tak ako tomu bolo aj v minulosti.
Ozbrojené sily SR
28. 1. 2019
Cieľom novely zákona o ozbrojených silách Slovenskej od 1. 5. 2019 je ustanoviť spôsob preukazovania príslušnosti k ozbrojeným silám Slovenskej republiky.
K ďalším zmenám patrí ustanoviť zákaz smerujúci k zamedzeniu neoprávneného používania označenia ozbrojených síl Slovenskej republiky na odeve, v písomnom styku, v názve domény webovej stránky a na motorovom vozidle, resp. zákaz smerujúci k zamedzeniu používania vojenskej rovnošaty, ktorou sa preukazuje príslušnosť k ozbrojeným silám Slovenskej republiky, a osobnej identifikačnej karty, vrátane ustanovenia sankcií za porušenie týchto zákazov v podobe priestupku. V nadväznosti na uvedené sa tiež navrhuje upraviť príslušnosť Vojenskej polície na objasňovanie priestupkov a ich prejednávanie v blokovom konaní.
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by mohlo byť realitou už budúci rok
18. 1. 2019
Výrobcom, ktorí porušia povinnosť, hrozí pokuta do 80 000 eur. Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by mohlo byť realitou už budúci rok. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý envirorezort predložil na pripomienkovanie. Výšku zálohy by malo Ministerstvo životného prostredia určiť prostredníctvom vyhlášky. Podľa jej návrhu majú byť PET fľaše zálohované minimálne sumou 0,12 eura, plechovky 0,10 eura.
Zálohovanie sa má podľa návrhu vyhlášky týkať všetkých jednorazových nápojových obalov z plastu alebo z kovu s objemom 0,1 litra až tri litre. Na systém má okrem envirorezortu dohliadať aj Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia. Za nedodržiavanie zákona hrozia výrobcom aj distribútorom pokuty. Napríklad výrobcovi, ktorí poruší povinnosť zálohovať jednorazové obaly a dodržiavať zálohu, hrozí pokuta od 2000 do 80 000 eur. Zákon určuje aj ciele návratnosti zálohovaných obalov. Do roku 2022 má byť návratnosť plastových zálohovaných obalov najmenej 60 percent, v roku 2024 už 90 percent. Pre kovové zálohované obaly má byť v roku 2025 návratnosť najmenej 25 percent, skoršie ciele ministerstvo nestanovilo.
Ochranári sú za, obchodníci proti. Ministerstvo zámer zálohovať PET fľaše a plechovky oznámilo v novembri minulého roka. Ochranári ho vítajú, pretože podľa nich povedie k znižovaniu množstva plastov v prírode. Proti je, naopak, Zväz obchodu. V novembri sa vyjadril, že malé a stredné predajne by proces zavedenia zálohovania nezvládli. Domnieva sa tiež, že zavedenie systému bude stáť viac ako ministerstvom odhadovaných 80 miliónov eur. Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60 percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)