Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Vstup do systému verejného zdravotného poistenia na území SR
27. 5. 2022
Osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR, majú síce nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale nevstupujú automaticky do systému verejného zdravotného poistenia na území SR.
Jednou z možností ako tieto osoby môžu vstúpiť do systému verejného zdravotného poistenia je, že sa zamestnajú u slovenského zamestnávateľa; podmienkou je, že dohodnutý mesačný príjem bude aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Pre rok 2022 je minimálna mzda ustanovená vo výške 646 €, pričom dĺžka pracovného úväzku zamestnanca nie je na účely zdravotného poistenia rozhodujúca. Uvedené vyplýva z ust. § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP”), v zmysle ktorého: „Povinne verejne zdravotne poistená je v súlade s § 3 ods. 3 písm. a) ZZP aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát“) a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území SR alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území SR, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej zákonom o minimálnej mzde.”
Z uvedeného vyplýva, že vstup do systému verejného zdravotného poistenia v SR je naviazaný na výšku príjmu plynúceho zo zárobkovej činnosti, ktorý musí byť dohodnutý aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Ak občan z iného členského štátu alebo občan z cudziny (ďalej len „cudzinec“) nemá dohodnutý mesačný príjem aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, zdravotné poistenie na území SR mu nevzniká.
Uvedená podmienka sa týka osôb, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP, napr. ako zamestnanci v pracovnom pomere, resp. ako zamestnanec v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a zároveň u nich neexistuje iný dôvod na vznik verejného zdravotného poistenia v SR (napr. nemajú v SR trvalý pobyt, nie sú osoby samostatne zárobkovo činné, nie sú azylanti). Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, porovnáva sa výška dohodnutej odmeny/mzdy so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok (minimálna mzda je pre rok 2022 ustanovená vo výške 646 €). Ak je dohodnutá odmena/mzda pre cudzinca aspoň vo výške 646 €, vzniká mu ako zamestnancovi účasť na povinnom zdravotnom poistení. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, určuje sa z tejto mzdy suma, ktorá sa porovná so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok. V súlade s § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy; na účely zistenia splnenia podmienky, či je odmena dohodnutá aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, sa u hodinovo odmeňovaného zamestnanca vykoná prepočet podľa vzorca: hodinová mzda x 174 x hodnota úväzku. Ak bude dohodnutá odmena/mzda aspoň vo výške 646 €, vznikne cudzincovi ako zamestnancovi účasť na povinnom zdravotnom poistení.
K
Skončenie poskytovania dočasného útočiska
26. 5. 2022
V zmysle LEX Ukrajiny bolo stanovené skončenie poskytovania dočasného útočiska na 31. 12. 2022 za predpokladu, že vláda SR nerozhodne o jeho predčasnom skončení alebo predĺžení.
S ohľadom na to, že Rada EÚ prijala dňa 4. marca 2022 Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 je vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k úprave lehoty stanovenej pre skončenie poskytovania dočasného útočiska ako aj k úprave okruhu osôb, ktorým sa dočasné útočisko môže poskytovať. V zmysle legislatívy EÚ by sa totiž dočasná ochrana mala vzťahovať aj na iných štátnych príslušníkov utekajúcich z Ukrajiny, ak mali na Ukrajine dlhodobý pobyt a dočasná ochrana/dočasné útočisko by sa malo poskytovať na počiatočné obdobie jedného roka (t. j. nielen do 31. 12. 2022). Ak situácia na Ukrajine umožní bezpečný a trvalý návrat osôb, poskytovanie dočasnej ochrany sa môže ukončiť, alebo naopak ak sa situácia zhorší, dočasná ochrana sa môže predĺžiť.
Platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula na území SR počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, sa môže predlžovať až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie.
V súvislosti s predĺžením platnosti pobytu vydá policajný útvar so súhlasom ministerstva vnútra na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny doklad o pobyte s platnosťou určenou konkrétnym dátumom, ak je to potrebné na vykonávanie účelu pobytu. Súčasná právna úprava zároveň umožňuje, aby policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý počas mimoriadnej situácie vstúpil na územie SR cez vonkajšiu hranicu a nemá vlastný cestovný doklad, na účel vycestovania vydal cudzinecký pas.
K
Zrýchlený proces udeľovania národných víz
26. 5. 2022
Dňa 1. 4. 2022 nadobudli účinnosť dve nariadenia vlády SR, ktorými sa zrýchľuje proces udeľovania národných víz, tzv. D víza.
Ich cieľom, aby sa občania z tretích krajín (aj z Ukrajiny) mohli na území SR zamestnať ako vodiči autobusov a vodiči kamiónovej vnútroštátnej aj medzinárodnej dopravy (Nariadenie č. 520/2021 Z. z.) a ako vysokokvalifikovaní zamestnanci (Nariadenie č. 521/2021 Z. z.). Národné vízum sa bude udeľovať na čas trvania zamestnania, najviac na 1 rok, a bude ho možné udeliť opätovne. Doklad, ktorým sa bude potvrdzovať účel pobytu, bude pracovná zmluva alebo písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie do zamestnania. Až do vyčerpania kvót, ktoré sú určené v nariadeniach vlády SR, budú môcť byť vybrané pracovné miesta obsadené štátnym príslušníkom tretej krajiny bez udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania. Naďalej však zamestnávateľ bude v týchto prípadoch povinný splniť si informačnú povinnosť a zaslať príslušnému úradu práce informačnú kartu o zamestnancovi pri vzniku, ako aj zániku pracovného pomeru.
K
Zákon LX Ukrajina
23. 5. 2022
Občania z Ukrajiny, ktorí na Slovensku podnikali ako SZČO, dostali povolávací rozkaz a museli odísť bojovať do svojej vlasti.
Takýto Ukrajinec, ktorý je na Slovensku povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistený, si môže prerušiť povinné sociálne poistenie počas obdobia, kedy sa z dôvodu konfliktu zdržiava na území Ukrajiny, konkrétne z dôvodu výkonu služby v ukrajinských ozbrojených silách. Nevznikne mu dlh a dané obdobie si bude môcť neskôr doplatiť, aby napríklad nestratil nárok na dôchodok. Nová právna úprava ďalej stanovuje, že osoba s prideleným dočasným útočiskom nie je ani daňovníkom podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku. Zároveň takejto osobe nevznikne oznamovacia povinnosť k poplatku za komunálne odpady. Vozidlá a jazdné súpravy registrované na Ukrajine sú počas mimoriadnej situácie oslobodené od úhrady diaľničnej známky.
K