Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Zmeny v stravovaní od 1. 1. 2022
25. 1. 2022
Na základe novely č. 416/2021 Z. z. zákona o dani z príjmov sa z daňového hľadiska zrovnoprávňujú všetky alternatívy zabezpečovania stravovania zamestnancov (teplé jedlo, gastrolístok, finančný príspevok na stravu).
Od 1. 1. 2022 platí, že suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie je od dane oslobodená:
• najviac do výšky 55 % sumy stravného pre 1. časové pásmo pri služobných cestách (aktuálne do 2,81 €) a nepodlieha odvodom na poistné; uvedené platí bez ohľadu na zdroj príjmu – náklady firmy, kolektívna zmluva, interná smernica atď. Suma príspevku na stravovanie nad limit (nad 2,81 €) je zdaniteľný príjem a bude sa z nadlimitnej sumy platiť poistné na ZP a SP.
• suma príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu bez limitu.
Tento postup sa uplatní pri každej forme zabezpečovania stravovania a to prvýkrát pri poskytovaní príspevku na stravovanie na mesiac január 2022.
K
Ruské akcie aj rubeľ prudko oslabujú
24. 1. 2022
Ruské akcie od rána výrazne klesajú, ich hlavný index dopoludnia odpisoval viac ako šesť percent. Výrazne dole zamieril aj ruský rubeľ, ktorý je k doláru na najnižších hodnotách od jesene 2020.
Podľa analytikov je za týmto prepadom citeľné zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Ten sa obáva, že Rusko sa chystá napadnúť Ukrajinu, hoci Moskva opakovane odmieta, že by niečo také plánovala. Krátko pred 11:00 SEČ sa dolár predával za 78,20 rubľa, a vykazoval tak rast o 0,9 percenta. Naposledy bol tak vysoko v októbri 2020. Ešte vlani na jeseň stačilo na nákup jedného dolára okolo 70 rubľov. Euro sa v rovnakom čase predávalo za 88,55 rubľa a vykazovalo rast o 0,6 percenta.
V
Čínska ekonomika stúpla najrýchlejšie za desať rokov
18. 1. 2022
Čínska ekonomika vlani vzrástla o 8,1 percenta, najrýchlejšie za desať rokov. Dôvera firiem aj spotrebiteľov sa zotavila po slabom raste predvlani, za ktorým bola pandémia choroby covid-19, a silný bol aj vývoz.
Vo štvrtom štvrťroku sa však tempo rastu spomalilo v dôsledku slabej spotreby a poklesu na trhu s nehnuteľnosťami, oznámil dnes čínsky štatistický úrad. Správa tak naznačuje, že druhá najväčšia ekonomika sveta bude potrebovať väčšiu politickú podporu, uviedla agentúra Reuters.
Analytici očakávali za minulý rok osempercentný rast. Cieľom vlády je udržať ročné tempo rastu nad šiestimi percentami. Predvlani hrubý domáci produkt podľa spresnených údajov vzrástol o 2,2 percenta.
V poslednom štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil o štyri percentá. Prekonal síce očakávania analytikov, tempo rastu však bolo najpomalšie od druhého štvrťroku 2020. V treťom štvrťroku ekonomika expandovala o 4,9 percenta.
Čínska ekonomika zápasí s problémami v realitnom sektore a tiež s lokálnymi ohniskami nákazy covidom-19. To ale sprevádzajú prísne opatrenia, ktoré obmedzujú spotrebu.
Niekoľko čínskych miest je pred oslavami lunárneho nového roka v stave zvýšenej pohotovosti, pretože koronavírusový variant omikron zasiahol ďalšie oblasti, vrátane Pekingu.
V
Na Slovensku zbankrotovalo najviac firiem od roku 2016
7. 1. 2022
Vlani na Slovensku zbankrotovalo výrazne viac podnikov ako v predchádzajúcom roku. Súdy vyhlásili 270 konkurzov na majetok podnikateľských a nepodnikateľských subjektov, čo bolo asi o tri pätiny viac ako predvlani a zároveň najvyšší počet od roku 2016.
Ide však len o zlomok z celkového počtu firiem v krajine. Vyplýva to z dnešných údajov spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá v krajine spravuje úverové registre. "Kým ešte v roku 2020 spoločnosti pred konkurzmi čiastočne chránili vládne opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie, ako napríklad dočasná ochrana pred veriteľmi, ako aj finančné rezervy firiem, v roku 2021 sa dôsledky pandémie prejavili už v oveľa širšom meradle," uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková. V konkurze minulý rok podľa Markovej skončili aj firmy, ktoré by inak zbankrotovali už v roku 2020. Vtedy krajina zaznamenala najmenej konkurzov, a to 167.
Koronavírusová kríza a následné reštrikcie negatívne ovplyvnili podniky z rôznych sektorov ekonomiky, hoci vláda zaviedla napríklad program kompenzácie časti mzdových nákladov zasiahnutých firiem.
V konkurze alebo v reorganizácii, ktorá umožňuje silne zadlženej firme uhradiť veriteľom len časť ich pohľadávok, vlani na Slovensku skončili najmä podniky zo sektora veľkoobchodu a maloobchodu. Zbankrotovali hlavne firmy bez zamestnancov.
V