Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Globálny predaj osobných počítačov rekordne klesol
11. 10. 2022
Globálnym lídrom z hľadiska predaja zostalo čínske Lenovo, aj keď dodávky firmy klesli o 15 percent. Spomedzi veľkých výrobcov zaznamenalo najprudšie zníženie odbytu HP a to až o 28 percent.
Globálny predaj osobných počítačov zaznamenal v uplynulom štvrťroku rekordný pokles. Ekonomická neistota a veľká zásoba nepredaných zásob brzdili ich dodávky štvrtý kvartál po sebe.
Celosvetové dodávky desktopov a notebookov v 3. kvartáli medziročne padli o 19,5 percenta, uviedla poradenská spoločnosť Gartner. To je najprudší pokles, ktorý firma zaznamenala za vyše dve desaťročia sledovania trhu s osobnými počítačmi.
Globálnym lídrom z hľadiska predaja zostalo čínske Lenovo, aj keď dodávky firmy klesli o 15 percent. Spomedzi veľkých výrobcov zaznamenalo najprudšie zníženie odbytu HP a to až o 28 percent.
Podľa ďalšej poradenskej spoločnosti IDC sa odbyt osobných počítačov v uplynulom štvrťroku znížil o 15 percent na 74,3 milióna z 87,3 milióna v rovnakom období pred rokom.
V
Poslednú superpokutu dostala Billa
26. 9. 2022
V parlamente prešla koncom mája novela zákona, ktorá okresáva výšku pokút pre reťazce pri opakovanom porušení povinností. Z miliónových trestov sa tak od júla stali „iba“ päťdesiattisícové. Veterinári však v júni rozhodli o jednej – a poslednej – „superpokute“.
Uložili ju reťazcu Billa na základe kontroly z marca vlaňajška. Sankciu vymerali prevádzkarni v Liptovskom Mikuláši na Smrečianskej ulici, ktorú medzičasom predajca zatvoril. Čo je „jablkom sváru“ tentoraz? Pavlína Kojnok z kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy poskytla HN detaily prípadu.
V
Predaj áut v Európskej únií sa v auguste zvýšil
16. 9. 2022
Predaj nových osobných áut v Európskej únii sa v auguste medziročne zvýšil o 4,4 percenta na 650 305 vozidiel. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov, ktoré sleduje vývoj registrácií. Skončilo sa tak viac ako rok trvajúce obdobie, keď sa predaj každý mesiac znižoval. Počet predaných áut však stále zostáva hlboko pod hodnotami pred pandémiou covidu-19.
Od januára do augusta je predaj stále v záporných hodnotách. Celkovo sa za osem mesiacov tohto roka predalo viac ako 5,99 milióna osobných áut, čo je oproti rovnakému obdobiu vlaňajška prepad o 11,9 percenta.
K rastu v auguste prispeli všetky kľúčové trhy - v Taliansku sa počet registrácií medziročne zvýšil o 9,9 percenta, v Španielsku o 9,1 percenta a v Nemecku o tri percentá. Z menších trhov napríklad v Česku predstavoval rast 0,8 percenta, uviedol už minulý týždeň Zväz dovozcov automobilov, ktorého údaje ACEA preberá.
Automobilka Škoda predala na unijnom trhu v auguste 35.951 áut, čo je medziročný nárast o 11,7 percenta. Jej trhový podiel sa pritom zvýšil na 5,5 percenta, zatiaľ čo pred rokom predstavoval 5,2 percenta. Skupina Volkswagen, kam Škoda patrí, zvýšila augustový predaj v EÚ o 7,9 percenta na 172.017 vozidiel.
V
Veľkí zamestnávatelia hromadne prepúšťajú
12. 9. 2022
Cena elektrickej energie za megawatthodinu v posledných dňoch lieta medzi hodnotami od päťsto do tisíc eur a plyn v tom istom čase nemal problém prekročiť hranicu tristo eur. To je pre celý európsky biznis sektor v mnohých prípadoch likvidačné.
O kritickej situácii hovorí celý energeticky náročný priemysel v Európe. Ten v mnohých krajinách využíva na rozdiel od našich podnikov vyššie kompenzácie cien energií a rovnako aj ďalšie podporné schémy. Príkladom je Španielsko, Francúzsko, Nemecko, ktoré len nedávno vyčlenilo pre podniky kompenzáciu zvýšených cien energií až päť miliárd eur a pomoc biznis sektoru aktuálne už poskytlo alebo poskytne aj Rakúsko, Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko.
Naše podniky sa však musia zatiaľ spoľahnúť samy na seba. Tie, ktoré mohli, zakročili a posilnili svoju sebestačnosť. Príkladom je top producent zeleniny Agromačaj, ktorý sa rozhodol investovať do solárnych panelov aj bioplynu. Strojári z CMS Industry stavili takisto na solárnu energiu a výrobné haly nevykurujú plynom, ale štiepkou. „Do týchto riešení sme investovali zhruba jeden milión eur,“ potvrdil pre HN šéf fabriky Tomáš Maroš s tým, že pred pandémiou boli zálohové platby na energie na úrovni 20-tisíc eur, v minulom roku po štarte energetickej krízy zhruba štvornásobne viac a po najnovších investíciách odhaduje náklady na energie na úrovni 40- až 50-tisíc eur.
Sú tu však podniky, ktoré na výber nemajú a rasty cien energií musia znášať v plnej miere, čo na Slovensku už viedlo k prvým hromadným prepúšťaniam. Redakcia HN prináša tie najdôležitejšie z nich.
V