Odkázanosti účastníka konania na pomôcku podľa vyhlášky k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Pri určení odkázanosti účastníka konania na pomôcku sociálny pracovník uvedie pomôcku zo zoznamu pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa § 24 ods. 2 a § 29 až 31 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na ktorú je účastník konania odkázaný.
Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri uskutočňovaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, sa vychádza z toho, akou mierou je rozsah jeho funkčných schopností postačujúci na vykonávanie konkrétnej činnosti samostatne v kvalite a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u fyzických osôb rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia (prijateľný štandard), posúdenie potreby a kontrolu správnosti ním vykonávanej konkrétnej činnosti v prijateľnom štandarde. Miera ťažkostí účastníka konania vykonávať konkrétnu činnosť v prijateľnom štandarde zodpovedá prevažujúcej miere jeho ťažkostí v posudzovanom období. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, jeden mesiac. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania, pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, u ktorého striedavo dochádza k zhoršovaniu a zlepšovaniu funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, spravidla jeden rok.
K
Povoľovacie procesy v stavebnom práve
6. 3. 2024
Doterajšia úprava umožňovala spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia, pri ostatných stavbách za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
Novela zákona rozširuje možnosti pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby aj na podklade „záväzného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa harmonizuje zákon o územnom plánovaní so stavebným zákonom a inštitút záväzných stanovísk bude možné s akceleračným efektom začať používať aj pred nadobudnutím účinnosti zákona o výstavbe, čím sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu. Upravuje sa zároveň zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o „záväzné stanovisko“, ako aj jeho rozsah. Novela zákona tiež umožňuje vykonať integrované povoľovanie súboru stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Nadväzuje na existujúcu právnu úpravu v tejto oblasti a spája so stavebným konaním aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby, upravené v § 65 stavebného zákona. Konanie vedie a rozhodnutie vydá stavebný úrad príslušný na povolenie hlavnej stavby, ostatné stavebné úrady majú v konaní postavenie dotknutého orgánu. Právna úprava do účinnosti zákona o výstavbe znižuje administratívne zaťaženie a umožní skrátenie lehôt povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie bez negatívneho dopadu na možnosti dotknutých orgánov chrániť im zverené záujmy a bez dopadu na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Z pohľadu zákona o územnom plánovaní sa upravuje inštitút záväzného stanoviska posúdenia súladu s územným plánom tak, aby mohol byť podkladom pre spojenie konaní podľa stavebného zákona, určuje sa obsah žiadosti o záväzné stanovisko a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Precizuje sa tiež štruktúra a obsah územného stanoviska. Formulačne sa precizujú nepresnosti a vady schválenej legislatívy v oblasti územného plánovania. V oblasti výstavby sa posúva účinnosť zákona o výstavbe a primerane sa upravujú nadväzujúce právne predpisy s odsunutím všetkých ustanovení nadväzujúcich na zákon o výstavbe.
K
Cestná premávka po novom
5. 3. 2024
Novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vychádza z aplikačnej praxe, kedy najmä vozidlá integrovaného záchranného systému, ktoré boli doposiaľ konštruované tak, že ich celková hmotnosť nepresahovala 3 500 kg, tak v súčasnosti pri nezmenenom účele taktického využitia pri záchrane životov a ochrane majetku obyvateľstva Slovenskej republiky, celková hmotnosť týchto vozidiel presahuje 3 500 kg, avšak vo väčšine prípadov nepresahuje 4 000 kg.
Legislatívnou zmenou sa upravuje dĺžka povinnej praxe vo vedení motorového vozidla s právom prednostnej jazdy v kategórii vozidiel C1, t. j. vozidiel, okrem skupiny D1 alebo D, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500 kg a nepresahuje 7 500 kg, ktoré sú konštruované a určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča, z dvojročnej na jednoročnú. Uvedená zmena v presiahnutí celkovej hmotnosti záchranných vozidiel (nie signifikantnej, t. j. do 15 %) vychádza najmä z dvoch faktorov, a síce, jednak z dostupnosti nových prístrojov a nástrojov určených pre záchranu života a zdravia, ako aj taktického a záchranného vybavenia, o ktoré sa v súlade so svetovými trendmi rozširuje vybavenie záchranných vozidiel a doteraz neboli ich súčasťou. Rovnako navýšenie hmotnosti týchto vozidiel súvisí so zavádzaním elektro mobility, a to najmä hybridných systémov pohonu, kedy samotné batériové články predstavujú nemalú časť navýšenia hmotnosti vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné reagovať zmenou legislatívy, ktorá umožní skrátiť prax vo vedení vozidla novej skupiny, o ktorú si vodič vozidla s právom prednostnej jazdy rozširuje doterajšie vodičské oprávnenia, o jeden rok. V praxi to znamená, že vodič vozidla s právom prednostnej jazdy, ktorý doposiaľ viedol vozidlo s právom prednostnej jazdy s hmotnosťou do 3 500 kg (pričom dvojročná prax pre túto kategóriu ostáva zachovaná), tak po prijatí legislatívnej zmeny a získaní vodičského oprávnenia pre kategóriu vozidiel C1 bude potrebovať jednoročnú prax vo vedení tohto vozidla, aby mohol následne viesť uvedené vozidlo už s použitím zvláštnych zvukových a svetelných výstražných znamení.
K
Vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy
5. 3. 2024
V zmysle § 76 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony „žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C1 možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B.“
To v aplikačnej praxi znamená, že pre vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy sa po legislatívnej zmene bude vyžadovať vek vodiča 21 rokov, vodičská prax najmenej 2 roky vo vedení motorového vozidla v kategórii B, následne je vodičovi umožnené viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, následne vodič po získaní oprávnenia pre kategóriu C1 vyžaduje ďalší rok vodičskej praxe v tejto kategórii, a až po týchto lehotách môže viesť vozidlo v kategórii C1 s využitím práva prednostnej jazdy.
K
Odborníci tvrdia, že veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko
26. 2. 2024
Výrobné náklady elektriny z vetra klesli a to je aj dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosť.
Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil...
B