Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...
Záchranná zdravotná služba – nový systém
Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien...
Neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby...
Po účinnosti novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej...

Murphy radí

Ja nič, to Murphy

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kapitola: Murphyho desatoro

1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.

2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.

9. V 90 % prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných 10 % sa ukážu byť aké zlé, že ste to ani nemohli očakávať.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je obchod

Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.

Život obchodníka je jedným veľkým dobrodružstvom. Ak jeho tovar nejde na odbyt, je zle. Ak jeho tovar ide na odbyt, tiež to nemusí byť dobre.

Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.

(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.

(Murphyho zákonník)
Veci sa kazia

Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.

Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.

(Murphyho zrnká II)

Odborníci tvrdia, že veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko

26. 2. 2024 Výrobné náklady elektriny z vetra klesli a to je aj dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosť. Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Grécko zlacnie až o štvrtinu

7. 5. 2010 Dobrá správa. Hoci sa Grécko topí v dlhoch a aj Slováci ho musia zachraňovať, dovolenka nás tam vyjde podstatne menej ako vlani.
„Už vlani sme zaznamenali takmer pätinový pokles záujmu o Grécko,“ povedal viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Stanislav Macko. Potvrdil, že Gréci v kľúčových turistických destináciách už znížili ceny. „Terajšie zľavy sú 10- až 20-percentné. V lete sa to môže ešte viac zdramatizovať a pobyty môžu zlacnieť až o štvrtinu,“ dodal Macko. Zároveň odporúča, aby si ľudia vybrali radšej zájazdy s kompletnými službami a celodennou stravou – all inclusive – pretože tam už nehrozia žiadne doplatky.
(Zdroj: Plus JEDEN DEŇ)

Orange zaviedol "šrotovné" za staré mobily

7. 5. 2010 Spoločnosť Orange Slovensko zavádza v týchto dňoch tzv. šrotovné na staré mobilné telefóny.
V praxi to znamená, že užívateľ odovzdá na niektorom z pracovísk spoločnosti svoj starý mobil spĺňajúci stanovené podmienky a Orange mu zaplatí aktuálnu cenu, ktorú si záujemca o predaj zistí na webovej stránke Orangeu.
(Zdroj: TASR)

Počas Veľkej noci sa ešte bude lyžovať

31. 3. 2010 Počas Veľkej noci sa napriek výraznému otepleniu v posledných dňoch bude lyžovať ešte v dvadsiatke lyžiarskych stredísk. Po sviatkoch sa však väčšina prevádzkovateľov lanoviek a vlekov chystá sezónu ukončiť. Najviac snehu, do 90 cm, leží na svahoch Vysokých a Nízkych Tatier. Zjazdovky budú otvorené na oboch stranách Chopka, na Štrbskom plese aj v Tatranskej Lomnici. Vleky budú podľa hovorkyne spoločnosti Tatry Mountain Resorts v prevádzke aj po Veľkej noci. Lyžuje sa aj na najvyššie položenej zjazdovke v Lomnickom sedle, kde začiatkom sezóny bol nedostatok prírodného snehu.
Väčšina ostatných lyžiarskych stredísk zaznamenáva rýchly úbytok snehu a po predĺženom víkende chcú sezónu ukončiť. Dvadsať centimetrov technického snehu zostalo ešte na Donovaloch na zjazdovke Záhradište, no teplota sa v utorok vyšplhala takmer na desať stupňov Celzia. Napriek tomu by ešte malo byť podľa hovorcu na Veľkú noc otvorené. Po sviatkoch koniec sezóny plánujú aj v strediskách Veľká Rača, Skipark Ružomberok, na Čertovici a pravdepodobne aj v Plejsoch pri Krompachoch. V stredisku Vrátna zatiaľ o ukončení sezóny nerozhodli. Prevádzkovatelia v nižšie položených lyžiarskych stredísk dúfajú, že zvyšky snehu im do Veľkej noci pomôže uchovať avizované ochladenie s nočnými teplotami pod bodom mrazu. Veľká noc už tradične býva pre horské strediská, pokiaľ to dovolí počasie, posledným vrcholom sezóny. Podľa predbežných rezervácií horských hotelov si aprílovú lyžovačku prídu v tomto roku vychutnať tisícky turistov. Návštevníci sa pre zhoršujúce sa snehové podmienky zatiaľ z pobytov neodhlasujú.
(Zdroj: CAS)

Kofola je päťdesiatničkou

30. 3. 2010 Na začiatku výroby kofoly stáli dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách. A vraj tiež sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy. Kofola, ktorá je slovenským nealkoholickým nápojom číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov. Jej krstnou matkou bola studená vojna.
Československo päťdesiatych rokov nemalo k pivu a vínu atraktívnu nealkoholickú alternatívu, ktorá by konkurovala kapitalistickej kole. Preto boli oslovení farmaceuti, ktorým sa podarilo brilantne namiešať výťažky byliniek, lístia a semien rôznych rastlín. Aj v Amerike boli do prípravy nápojov zapojení lekárnici. Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu pripravil zasa lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek. Žijúci pamätník Jaroslav Knap sa na otázku novinárov "Z čoho je kofola?" usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa dal získať ľahšie - z dovezenej kávy. Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo zomrel. Dividend sa nedočkal podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, ktorý bol autorom receptúry známeho hroznového nápoja Vinea. Obidvaja vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola, na ktorej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras. Kofole sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku. Na Slovensku sa ročne predá 70 miliónov litrov kofoly. Kofole patrí štvrtina nealkoholického trhu. Generálnym riaditeľom slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej je Marián Šefčovič.
(Zdroj: PRAVDA)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Hermína
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner