Obmedzovacie prostriedky
6. 10. 2023
Dňa 8. 8. 2023 bola schválená VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 358/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 9b ods. 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2022 Z. z. ustanovuje, že na účely tejto vyhlášky sa rozumie deeskalačnou technikou špecifická terapeutická technika, ktorá pacientovi pomáha získať kontrolu nad svojím správaním a zabraňuje agresívnemu správaniu voči sebe alebo svojmu okoliu, druhom obmedzovacieho prostriedku fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie, farmakologické obmedzenie a izolácia; typy mechanického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 3 zákona, typy farmakologického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 4 zákona a typ izolácie je ustanovený v § 9b ods. 5 zákona, miestnosťou na bezpečný pobyt seklúzna miestnosť; seklúzna miestnosť je určená pre pacienta s duševnou poruchou so závažnými poruchami správania, ktorý ohrozuje seba alebo svoje okolie, je uzamknuteľná personálom a materiálno-technicky bezpečná pre pacienta, bezpečnostnou jednotkou špeciálne vyčlenený priestor ústavného zdravotníckeho zariadenia s možnosťou bezpečného zvládnutia porúch správania pacienta, následného kontinuálneho monitorovania pacienta a jeho ďalšej liečby zahŕňajúci seklúznu miestnosť.
Farmakologické obmedzenie môže vykonať lekár alebo sestra. Ak ide o nebezpečné konanie pacienta, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo zdravia pacienta alebo iných osôb alebo k vzniku škody na majetku, môže fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie alebo izoláciu v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom vykonať na základe nariadenia lekára pracovník, ktorého na tento účel určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti; typom fyzického obmedzenia je pridržiavanie alebo imobilizácia pacienta zdravotníckym pracovníkom alebo pracovníkom na tento účel určeným poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti pomocou fyzickej prevahy a použitia špeciálnych hmatov s cieľom dosiahnutia manuálnej kontroly nad pacientovým správaním.
Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza použitie niektorého z miernejších spôsobov zvládnutia situácie. Miernejším spôsobom zvládnutia situácie sa rozumie zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti, aktívnym počúvaním alebo inou verbálnou deeskalačnou technikou. Verbálnou komunikáciou je verbálna deeskalačná technika používaná počas terapeutického rozhovoru s pacientom zameraná na zníženie jeho vnútorného napätia a riešenie problému, ktorý môže viesť k agresívnemu správaniu. Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza verbálna komunikácia zameraná na informovanie pacienta o dôvodoch použitia obmedzovacieho prostriedku a postupe zdravotníckych pracovníkov pri jeho použití; verbálna komunikácia pokračuje priebežne počas použitia obmedzovacieho prostriedku a bezprostredne po vykonaní použitia obmedzovacieho prostriedku. Počas používania fyzického obmedzenia, mechanického obmedzenia alebo izolácie je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom pravidelne, najmenej každých 30 minút. Ak kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne z dôvodu bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia zdravotníckeho pracovníka nie je možná, kontrola sa vykoná na diaľku prostredníctvom signalizačného zariadenia pre obojsmernú komunikáciu. Pri použití farmakologického obmedzenia je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku. Kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne počas použitia obmedzovacieho prostriedku zahŕňa prevenciu komplikácií plynúcich z použitia obmedzovacieho prostriedku, kontrolu zdravotného stavu, najmä v rozsahu posúdenia stavu psychických funkcií, vrátane rizika agresívneho správania, posúdenie stavu fyziologických funkcií, vrátane vitálnych funkcií, hydratácie, výživy, vyprázdňovania, hygieny, tepelného komfortu a svetelného komfortu.
Okrem kontroly podľa odseku 6 sa v odôvodnených prípadoch vykonáva kontrola pozorovaním pacienta na diaľku alebo pozorovaním pacienta prostredníctvom kamerového systému. Takto vykonaná kontrola nenahrádza kontrolu vykonanú zdravotníckym pracovníkom osobne.
Počas používania mechanického obmedzenia je pacient vizuálne oddelený od ostatných pacientov a návštev ostatných pacientov v zdravotníckom zariadení.
Návšteva pacienta, u ktorého sa používa obmedzovací prostriedok, sa môže zrealizovať po jej schválení lekárom, ktorý rozhodne o jej forme a dĺžke trvania.
Komunikácia medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom počas izolácie prebieha cez signalizačné zariadenie pre obojsmernú komunikáciu, ktoré je bezpečne umiestnené v seklúznej miestnosti. Ak to materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia umožňuje, pacient má počas izolácie v seklúznej miestnosti zabezpečený bezpečný prístup k čerstvému vzduchu prostredníctvom okna. Počas použitia mechanického obmedzenia alebo izolácie má pacient k dispozícii len tie osobné veci, ktoré nie sú potenciálne ohrozujúce pre neho alebo jeho okolie, a má spravidla oblečené bezpečné nemocničné oblečenie bez šnúrok na účel minimalizácie rizika ublíženia sebe alebo okoliu.
Registrom obmedzovacích prostriedkov sa rozumie osobitný register na zaznamenávanie všetkých prípadov použitia obmedzovacích prostriedkov v ústavnom zdravotníckom zariadení. Register obmedzovacích prostriedkov sa vedie písomne. Údaje z registra obmedzovacích prostriedkov sa na účel vykonania kontroly sprístupňujú len osobe oprávnenej na výkon kontroly a dohľadu, a to v listinnej podobe.
Prokurátorovi vykonávajúcemu dozor v zdravotníckom zariadení sa oznámi použitie obmedzovacieho prostriedku písomne. V oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku sa uvedú identifikačné údaje zdravotníckeho zariadenia najmä v rozsahu názov zdravotníckeho zariadenia, sídlo zdravotníckeho zariadenia a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko a rodné číslo pacienta, druh a typ použitého obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku a dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, ak sa v čase oznámenia použitie obmedzovacieho prostriedku ukončilo.
Osobe, ktorú si pacient spravidla určí pri prijímaní do ústavného zdravotníckeho zariadenia uvedením jej mena, priezviska a telefónneho čísla alebo adresy elektronickej pošty, a osobe podľa § 9b ods. 14 písm. d) zákona, sa v oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku uvedie dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dôvod jeho použitia.
K
Kofola je päťdesiatničkou
30. 3. 2010
Na začiatku výroby kofoly stáli dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách. A vraj tiež sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy. Kofola, ktorá je slovenským nealkoholickým nápojom číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov. Jej krstnou matkou bola studená vojna.
Československo päťdesiatych rokov nemalo k pivu a vínu atraktívnu nealkoholickú alternatívu, ktorá by konkurovala kapitalistickej kole.
Preto boli oslovení farmaceuti, ktorým sa podarilo brilantne namiešať výťažky byliniek, lístia a semien rôznych rastlín.
Aj v Amerike boli do prípravy nápojov zapojení lekárnici. Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu pripravil zasa lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek.
Žijúci pamätník Jaroslav Knap sa na otázku novinárov "Z čoho je kofola?" usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa dal získať ľahšie - z dovezenej kávy.
Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo zomrel. Dividend sa nedočkal podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, ktorý bol autorom receptúry známeho hroznového nápoja Vinea. Obidvaja vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola, na ktorej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras. Kofole sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku.
Na Slovensku sa ročne predá 70 miliónov litrov kofoly. Kofole patrí štvrtina nealkoholického trhu. Generálnym riaditeľom slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej je Marián Šefčovič.
Kultúrny profil Slovenska
30. 3. 2010
Dvojjazyčný internetový portál Kultúrny profil Slovenska je od marca 2009 verejne a bezplatne prístupný na internete. Za tento pomerne krátky čas pritiahol vyše milióna návštevníkov zo Slovenska i celého sveta. Portál mesačne navštívi priemerne 100.000 záujemcov o slovenskú kultúru, umenie či históriu, aby získali tipy na zaujímavé výlety, zorientovali sa v ponuke festivalov či nadviazali kontakt s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými skupinami.
Kultúrny profil Slovenska ponúka informácie v slovenskom a anglickom jazyku. Je určený nielen turistom a profesionálom z oblasti kultúry, ale i širokej verejnosti.
Portál má tri základné časti. Tie sa navzájom dopĺňajú a sú priebežne a pravidelne aktualizované. Prvú časť tvorí súhrn základných a všeobecných informácií o Slovensku. Druhú časť tvorí detailný prehľad 19 hlavných oblastí slovenskej kultúry. Táto časť je doplnená o prehľadnú databázu vyše 6000 vizitiek užitočných kontaktov na slovenské kultúrne ustanovizne, vzdelávacie inštitúcie či súkromné agentúry a združenia pôsobiace v jednotlivých oblastiach.
Portál umožňuje vyhľadávať informácie a kontakty nielen podľa jednotlivých kultúrnych sfér, ale tiež podľa regiónov či samotných názvov, pričom je otvorený všetkým subjektom pracujúcim v oblasti kultúry na ich bezplatnú propagáciu.
Kultúrny profil Slovenska sa svojou štruktúrou podobá profilom ostatných krajín, v ktorých sa tento projekt v uplynulých rokoch realizoval. Ako jediný však ponúka informácie aj v domácom jazyku a zároveň v prvom roku svojho fungovania vykázal najvyššiu návštevnosť zo všetkých profilov.
Kultúrny portál funguje na webovej stránke www.slovakia.culturalprofiles.net a je spoločným projektom Ministerstva kultúry SR, British Council a britskej neziskovej organizácie Visiting Arts. Jeho prevádzku a aktualizáciu zabezpečuje Univerzitná knižnica v Bratislave. TASR o portáli informoval tlačový referát Ministerstva kultúry SR.
Hodina Zeme Slovensko neoslovila
28. 3. 2010
Drvivá väčšina Slovákov si vôbec nevšimla sobotňajšiu celosvetovú iniciatívu Hodina Zeme. Svetlá zhasli len v Košiciach a na Bojnickom zámku. Pri porovnaní so susednými krajinami sa správame zahanbujúco.Od svetiel si počas celosvetovej akcie Hodina zeme neoddýchol ani Bratislavský hrad.
V Košiciach v sobotu o pol deviatej večer zhasla dominanta mesta Dóm svätej Alžbety aj gotická Kaplnka svätého Michala. Podľa primátora Košíc aj malé zmeny v našom správaní môžu pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov bez toho, aby ovplyvnili kvalitu nášho života. Na hodinu sa do tmy ponoril aj Bojnický zámok, ktorý tento zámer dopredu avizoval.
K akcii zameranej na zníženie energetickej spotreby sa nijaké iné slovenské mestá nepridali.
Do Hodiny Zeme sa zapojilo ešte zopár firiem - napríklad nákupné stredisko IKEA, Allianz alebo UniCredit, ktoré symbolicky vypli reklamy a logá na svojich budovách.
Podľa hovorkyne slovenského Greenpeace svedčí nízka účasť na ekologickej akcii o tom, ako málo nám záleží na osude planéty. V susedných krajinách proti globálnemu otepľovaniu zabojovali omnoho príkladnejšie. V Česku napríklad zhaslo viac ako 20 miest vrátane Brna, Ústí nad Labem či Uherského Brodu. V Rakúsku sa do akcie zapojili hlavné mestá niektorých spolkových krajín, napríklad Innsbruck, Graz či Bregenz.
Extrémne počasie na Slovensku bude bývať častejšie
28. 3. 2010
Aj na Slovensku budeme častejšie počuť vety typu: „ Počasie sa zase zbláznilo“. Meteorológovia avizujú, že v budúcnosti sa môžu extrémne javy akými sú prívalové dažde, víchrice či dokonca orkány objavovať častejšie ako v súčasnosti. Nestane sa tak zo dňa na deň, bude to otázka desaťročí.
Výskyt extrémnych javov je podľa SMHÚ pre Slovensko typický aj v súčasnosti. Naša krajina sa nachádza v zemepisných šírkach, v ktorých prevláda výrazná premenlivosť počasia. Do budúcnosti podľa odborníkov na Slovensku treba rátať s častejšími búrkami, výraznejšími suchami a prívalovými dažďami.
Klimatické zmeny neobídu nikoho. V najbližších desaťročiach meteorológovia predpovedajú nárast teplôt v južnej Európe. V severnej časti kontinentu by sa teploty výraznejšie zvýšiť nemali a v strednej Európe, kde sa nachádza aj Slovensko, rátajú meteorológovia so zvýšenou frekvenciou extrémnych javov.