Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Zmeny pre vlastníka kultúrnej hodnoty
30. 5. 2018
Vychádzajúc zo skúseností získaných z doterajšej aplikačnej praxe, s cieľom zefektívnenia, spružnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj s cieľom zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva (inštitucionálnymi autoritami) sa upravuje novelou zákona viacero oblastí.
K úprave dochádza v spôsobe predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty, k úprave postupu správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, ako aj úprava spôsobu posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky (ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry).
V nadväznosti na povinnosť štátu chrániť kultúrne dedičstvo na svojom území proti nezákonnému vývozu, ktorá vychádza aj z UNESCO Dohovoru o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, sa spresňuje forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na uvedené sa rozširuje aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry. V súlade so zmenami sa upravuje aj doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov.
Spoločná nehnuteľnosť v zákone o pozemkových spoločenstvách
24. 5. 2018
Novelou zákona o pozemkových spoločenstvách sa mení definícia spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločnou nehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak. Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.
Zmeny pre vojakov
30. 4. 2018
Dňa 13. 3. 2018 bola schválená novela zákona o brannej povinnosti, ktorý upravuje podmienky na zaradenie vojakov v zálohách do aktívnych záloh.
Podľa platnej právnej úpravy vojenský útvar uhrádza náklady na náhradu mzdy zamestnávateľovi za zamestnanca za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť. Aplikačná prax ukázala potrebu upraviť náhradu príjmu aj v prípade, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh nemá postavenie zamestnanca, ale je napríklad samostatne zárobkovo činnou osobou. Zamestnávateľovi sa ustanovuje okrem náhrady mzdy za zamestnanca refundovať aj náklady spojené s platením poistného za zamestnávateľa na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Nárok na pomernú časť hodnostného platu vojaka v aktívnej zálohe sa precizuje len za čas prítomnosti vojaka v aktívnej zálohe na pravidelnom cvičení a plnení úloh ozbrojených síl.
Tiež sa spresňuje zaraďovanie do aktívnych záloh tak, aby do aktívnych záloh mohol byť zaradený aj vojak v zálohe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť najviac o jeden stupeň nižšiu alebo o dva stupne vyššiu než aká sa vyžaduje na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený. Podmienkou je, že vojenská hodnosť, ktorú vojak v zálohe dosiahol, je v tom istom hodnostnom zbore ako požadovaná vojenská hodnosť na funkciu.
Zmeny vo výchove a vzdelávaní – novela školského zákona
9. 3. 2018
Potreba novelizácie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je aktuálna vzhľadom na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), ktorý ustanovuje orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky práve v prípade vydávania rozhodnutí v správnom konaní.
V súvislosti s povinnosťami riaditeľov základných škôl a stredných škôl ako orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky bolo potrebné upraviť príslušné ustanovenia týkajúce sa prijatia na výchovu a vzdelávanie na strednú školu tak, aby bolo možné podávať prihlášky aj ako elektronické podania.
Úpravami školského zákona sa má umožniť aj vytváranie a používanie elektronických podôb niektorých ďalších podaní zákonných zástupcov voči škole a elektronických podôb významnej časti pedagogickej dokumentácie školy a školského zariadenia, ktoré sa v súčasnosti podľa školského zákona realizujú výlučne na tlačivách, teda v listinnej podobe. Tým sa napomôže implementácii elektronického vládnutia a potrebnej elektronizácii ďalších služieb rezortu ministerstva školstva (rýchlejšie vybavovanie vecí medzi školou a zákonnými zástupcami detí a žiakov a zníženie administratívnej náročnosti vnútorných procesov pre školy a školské zariadenia).
Novela zákona tiež reaguje na požiadavku okresných úradov v sídle kraja v súvislosti so zabezpečovaním koordinácie termínov overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania pri prijímaní uchádzačov na štúdium na stredných školách v dostatočnom časovom rámci.