Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Slováci môžu využívať leteckú, lodnú, autobusovú aj železničnú dopravu do Českej republiky
9. 6. 2020
Rozhodol o tom ústredný krízový štáb, povolenie je už účinné. Informovalo o tom vo štvrtok 4. 6. 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Konkrétne autobusové a vlakové spoje budú pridávané postupne.
Odmietnutie náhradného zájazdu cestujúcim
29. 5. 2020
Novela zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu umožňuje aj čiastočné odmietnutie náhradného zájazdu, ak cestujúci, ktorý je na zmluve o zájazde, tzn. nie ten, ktorý zmluvu o zájazde uzatváral, spadá do jednej z výnimiek vymedzených novelou zákona.
V tomto prípade je možné odmietnutie len v tej časti, ktorá je viazaná na osobu, ktorá spadá do výnimiek (napr. štvorčlenná rodina mala zakúpený zájazd, zmluvu uzatváral syn, avšak len otec spadá do výnimiek - bude možné odmietnuť náhradný zájazd vo vzťahu k otcovi, ostatní členovia rodiny dostanú možnosť využiť náhradný zájazd).
Ak cestujúci, ktorý odmietne poskytnutie náhradného zájazdu a dokáže, že spadá pod výnimky doložením potrebných podkladov, cestovná kancelária mu vráti všetky platby, ktoré prijaté na základe zmluvy o zájazde bez toho, aby si účtovala akékoľvek odstupné, keďže nejde o odstúpenie od zmluvy, ktoré by bolo bezdôvodné. Takisto je nutné dokázať príslušnosť do výnimky, ak sa odmietne náhradný zájazd len čiastočne vo vzťahu ku konkrétnej osobe uvedenej na zmluve o zájazde. V takom prípade cestovná kancelária vráti platby, ktoré sa vzťahujú na poskytnutie zájazdu osobe, ktorá spadá pod výnimky. Zákon tak rieši situáciu, že aj iný cestujúci ako ten, čo zmluvu uzatvoril, bude mať možnosť náhradný zájazd odmietnuť.
Lehoty, dokedy sa zmluvné strany týkajúce sa zájazdu musia dohodnúť na náhradnom riešení
29. 5. 2020
Cestovná kancelária by sa mala podľa novely zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu dohodnúť s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu do 31. augusta 2021.
Nejde tu o termín zájazdu, ten sa môže realizovať aj po uplynutí tejto doby, napr. v októbri 2021. Ide o stanovenie lehoty, dokedy sa zmluvné strany musia dohodnúť na náhradnom riešení. Lehota do 31. augusta 2021 bola stanovená ako dostatočná pre cestovné kancelárie, aby boli schopné cestujúcim, ktorí nemohli cestovať z dôvodu mimoriadnej situácie, poskytnúť akýkoľvek druh zájazdu; obdobie pokrýva všetky časti roka.
Zákon tiež upravuje povinnosť zmluvných strán vrátiť alebo doplatiť si rozdiel medzi sumou zaplatenou za pôvodný zájazd a cenou náhradného zájazdu. Ak si cestujúci vyberie zájazd drahší, cestujúci rozdiel v cene doplatí, ak lacnejší, cestovná kancelária mu zvyšok sumy vráti.
Mobilná aplikácia ako alternatíva k štátnej karanténe
25. 5. 2020
Identifikovaným alternatívnym opatrením, ktoré spĺňa atribúty štátnej karantény, je používanie dvoch mobilných aplikácií dostupných pre operačné systémy iOS a Android.
Po vzore odporúčaní Európskej komisie k aplikáciám monitorujúcim kontakty medzi infikovanými osobami je rozhodnutie o tom, či osoba bude používať mobilnú aplikáciu dobrovoľné, nakoľko vždy existujú aj iné alternatívy ako používanie aplikácie. Používanie mobilných aplikácií je preto chápané v prvom rade ako výnimka z povinnej štátnej karantény a zároveň možnosť pre ostatné osoby.
Novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa nezaviedlo plošné používanie mobilnej aplikácie pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje karanténna povinnosť (po vzore Poľska), nakoľko odporúčaným európskym prístupom by malo byť dobrovoľné používanie mobilnej aplikácie. Avšak, ak sa mobilnú aplikáciu rozhodne používať osoba, ktorá by inak mala povinnosť podriadiť sa povinnej štátnej alebo domácej karanténe, tejto osobe vznikne povinnosť používať aplikáciu určitým spôsobom, tak aby boli dodržané ciele popísané vyššie. Tieto spôsoby sa týkajú najmä umožnenia určitých funkcionalít mobilnej aplikácie, ako je bližšie vysvetlené v osobitnej časti.
Novela zákona výslovne počíta s konkrétnymi mobilnými aplikáciami hoci výslovne nespomína žiadny názov aplikácií. Zámerom zákonodarcu bolo výslovne upraviť dva konkrétne typy mobilnej aplikácie. Prvým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a druhým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zaradeniami. Nejde teda o žiadne iné aplikácie v správe alebo prevádzke úradu verejného zdravotníctva alebo Národného centra zdravotníckych informácií. Dôvodom tohto postupu je dynamický vývoj v oblasti mobilných aplikácií a najmä avizované zmeny zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov. Pri prevádzkovaní uvedených mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť opodstatnenosť zásahov do základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Charta EÚ ďalej rozlišuje medzi právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 8.