Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Vodný zákon
11. 1. 2024
Cieľom novely zákona zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je zabezpečenie dobrého stavu vôd a stým zosúladenie právnych predpisov tak, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov boli vykonateľné v praxi.
Účinnosť novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd s účinnosťou od 15.11.2022 bola v oneskorení oproti účinnej novele vodného zákona č. 364/2004 Z. z. prijatej ku dňu 1. januára 2022. Vo vodnom zákone boli ustanovené nové povinnosti pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami z toho vyplývajúcimi pre vlastníkov malých ČOV, bolo potrebné primerane predĺžiť lehotu. Lehota sa predlžuje do 31. decembra 2028.
V prípade, že by sa lehota nepredĺžila, znamenalo by to nemožnosť prevádzkovania tých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú dnes právoplatné povolenia vydané na 6 alebo 10 rokov podľa predpisov platných do 15. 11. 2022.
V prípade, že by vlastníci prevádzkovali ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov konali by v rozpore so zákonom, čo by malo za následok uloženie sankcie za porušenie zákona. Ide najmä o malé domové ČOV (2-6 ekvivalentných obyvateľov), ktorých prevádzkovatelia alebo vlastníci musia mať dostatočný časový priestor, aby získali informácie o zaradení ČOV podľa kategórií a k tomu prislúchajúce limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v súlade s novelizovaným nariadením vlády SR č. 269/2010 Z. z.
Tiež je potrebné zohľadniť obmedzené kapacity štátnej vodnej správy na okresných úradoch, ktorá musí všetky povolenia pre malé ČOV prehodnotiť podľa jednotlivých kategórii. Počet vydaných rozhodnutí na malé ČOV sa pohybuje len za rok 2020 v desiatkach tisíc.
K
Občianske preukazy
11. 1. 2024
Podľa zákona o občianskych preukazoch mali byť občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na našom území, ktorí sú mladší ako 15 rokov a občanom starším ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, vydané občianske preukazy bez podoby tváre z úradnej moci na základe údajov z registra fyzických osôb, a to do 31. decembra 2023.
Z kapacitných dôvodov nebolo možné tento termín dodržať. Národné personalizačné centrum je popri svojej štandardnej činnosti (personalizácia a expedícia občianskych preukazov, cestovných dokladov, vodičských preukazov, osvedčení o evidencii časť I a dokladov pre cudzincov) celoročne nadmerne vyťažené výrobou vodičských preukazov z dôvodu hromadných výmen vodičských preukazov, ktorým končí platnosť 31. decembra 2023 a výrobou cestovných pasov z dôvodu situácie na Ukrajine, pričom jeho kapacitné možnosti sú limitované aj balením vyrobených občianskych preukazov bez podoby tváre. Doposiaľ bolo občanom Slovenskej republiky vydaných a doručených viac ako 615 000 občianskych preukazov bez podoby tváre, ostáva ich ešte vydať a doručiť približne 570 000 ks. Vzhľadom na to sa navrhuje predĺžiť súčasnú lehotu o jeden rok, teda do konca roka 2024.
K
Národný zdravotnícky informačný systém
10. 1. 2024
Cieľom novelizácie zákona, ktorým sa mení a zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je precizovať existujúce ustanovenia zákona.
Právna úprava rieši uzatváranie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti elektronickou formou. Potreba uvedených úprav vychádza najmä z toho, že v čase prijímania pôvodného znenia zákona neboli predkladateľovi zákona známe viaceré potencionálne zákonné prekážky, ktoré je potrebné dodatočne upraviť aby aj naďalej mohlo dochádzať k uzatvoreniu dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti aj v papierovej forme a neboli tak dotknuté práva na zdravotnú starostlivosť.
Prijatie zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na limit verejných výdavkov, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na životné prostredie, nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana a nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
K
Zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
10. 1. 2024
Zmena zákona precizuje existujúcu právnu úpravu tak, aby nemohlo dôjsť k rôznym výkladom ustanovení v rámci aplikačnej praxe. Elektronická dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa bude uzatvárať prostredníctvom informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s overením zhody.
Osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť (pacient), predloží identifikačnú kartu. Uvedené znenie jednoznačne definuje, že elektronický podpis sa na uzatvorenie dohody nevyžaduje. Legislatívna úprava reflektuje na pripomienky aplikačnej praxe, keďže značná časť obyvateľstva nemá v čipe identifikačnej karty uložený platný podpisový komponent. Legislatívna úprava preto odstránením tejto prekážky umožní širšie využitie služieb u obyvateľstva.
Technické riešenie pre odstúpenie od dohody by malo byť realizované za rovnakých technických predpokladov, ako je to pri ich uzatváraní. Predmetné ustanovenie preto lepšie precizuje spôsob zániku dohody. S poukazom na ustanovenie § 10 ods. 9 zákona č. 305/2013 Z. z. prostredníctvom elektronických schránok predpokladá doručovanie tak, že jeden z účastníkov konania musí mať postavenie orgánu verejnej moci. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti takéto postavenie spoločne s osobami, ktorým sa zdravotná starostlivosť poskytuje, takéto postavenie nemajú, a teda takéto zákonné ustanovenie sa javí ako nevykonateľné.
S