Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Umelé prerušenie tehotenstva
8. 7. 2020
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, má za cieľ najmä prispieť k ochrane života od počatia, poskytnúť pomoc tehotným ženám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii a zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti.
Návrh zákona má priniesť niekoľko opatrení, a to
- žene, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa prizná nárok na nemocenské už od 21. týždňa tehotenstva,
- v prípade utajeného pôrodu bude mať novorodenec možnosť nadviazať osobný kontakt s budúcimi osvojiteľmi ihneď po pôrode,
- v prípade, ak súd vydá predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí, ak je to možné, prednostne zveriť dočasnú starostlivosť tohto dieťaťa žiadateľom na osvojenie podľa poradia v zozname žiadateľov a dočasne neumiestňovať dieťa do detského domova,
- prepojenie zoznamov detí vhodných na osvojenie, ktoré si samostatne vedú jednotlivé orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a elektronizácia ich agendy,
- aktualizácia textu poučenia (písomných informácií), ktoré je lekár povinný poskytuje žene plánujúcej podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva a jeho uzákonenie,
- zavedenie úhrady za umelé prerušenie tehotenstva v prípade, ak je jediným dôvodom vek ženy nad 40 rokov.
Strelné zbrane a strelivo
6. 7. 2020
Dôvodom na predloženie navrhovaného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive, je opätovné zavedenie tzv. zbraňovej amnestie, v dôsledku ktorej zaniká trestnosť nedovoleného ozbrojovania osobám, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do týchto zbraní a v zákonom ustanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru.
Navrhovaná zmena zákona má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie, za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania, možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, kategórie B alebo kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktorú osoba prechováva bez povolenia
Cieľom navrhovanej zmeny zákona (zbraňovej amnestie) je zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a tým zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Odvolanie komisára pre deti
3. 7. 2020
V rokovaní Národnej rady SR je návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva dôvodné pochybnosti o celkovej spôsobilosti vykonávať verejnú funkciu. Predkladatelia nepovažujú platný stav za vyhovujúci, pretože umožňuje, aby verejné funkcie zastávali osoby, ktoré napríklad flagrantne porušujú alebo nerešpektujú platné právo, uzatvárajú pre štát nevýhodné zmluvy, presadzujú personálnu politiku založenú na rodinkárstve alebo ktoré vykonávajú svoju pôsobnosť nekompetentným spôsobom.
Obsahom navrhovaných zmien je zavedenie nových dvoch dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V prvom prípade ide o dôvod založený na porušovaní zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tento dôvod kladie aj požiadavku na navrhovateľa odvolania z funkcie pre náležité skutkové odôvodnenie svojho návrhu na odvolanie z funkcie t.j. bude potrebné opísať konkrétne porušenia zákona. V právnom poriadku nejde o nezvyčajnú právnu úpravu.
V druhom prípade sa navrhuje zaviesť dôvod odvolania, ktorý má svoj základ v konaní komisára, ktoré síce nedosahuje intenzitu porušovania zákona, ale ide o konanie, ktoré vyvoláva pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, t.j. ide o situáciu, kedy je spochybnená celková spôsobilosť osoby vykonáva verejnú funkciu. Ani v tomto prípade nejde o úplne novú právnu úpravu.
Informácie o technickom predpise
1. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru sa má zabezpečiť úprava znenia zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru tak, aby odrážala aktuálny stav ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte.
Jednou zo zmien, ktoré prináša nariadenie, je možnosť hospodárskeho subjektu vydať dobrovoľné vyhlásenie o vzájomnom uznávaní na účely jednoduchšieho uplatnenia pravidla vzájomného uznávania v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom plánuje sprístupniť výrobok, ktorý nie je regulovaný harmonizovanými právnymi predpismi Európskej únie avšak, ktorý už bol uvedený na trh v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v súlade s požiadavkami, ktoré sa na neho v danom členskom štáte vzťahujú.