Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Maďari riešia podvody pri očkovaní
18. 1. 2021
Muž, ktorý klamal, že je zdravotník, a nechal zaočkovať vakcínou proti ochoreniu COVID-19 nielen seba, ale i niekoľko členov svojej rodiny. Právnik, ktorému sa podarilo zmanipulovať registračný proces a dostať sa k prednostnej vakcinácii. Alebo tridsiatnička, ktorú zaočkovali vďaka jej príbuzným zamestnaným v nemocnici, hoci nemala nič spoločné so zdravotníctvom.
Aj takéto príbehy v súčasnosti prinášajú maďarské médiá. Nielen my, ale i naši južní susedia riešia problémy s tým, že šťastlivci so správnymi známosťami predbiehajú v poradovníku na očkovanie ľudí z ohrozenejších skupín.
V
Viac nakazených ľudí, no paniky je menej
18. 1. 2021
Omnoho viac nakazených, viac obetí, a zároveň menej paniky. Zatiaľ čo spoločnosť aj celý biznis na Slovensku zažívali počas jarného lockdownu strach o svoju budúcnosť, aktuálne je pandemická situácia oveľa horšia, avšak firmy si už s nástrahami koronakrízy dokážu poradiť.
Najväčším problémom podľa väčšiny podnikov je riziko výpadku pracovnej sily. Priemysel sa preto zväčša na vlastné náklady musí starať o testovanie vlastných pracovníkov a v prípade potreby ich absenciu vyriešiť bez vplyvu na výrobu. HN sa spýtali podnikov, ako prechádzajú druhou vlnou pandémie.
V
Dve tretiny Slovákov idú do hypotéky bez finančnej rezervy
13. 1. 2021
Dvom tretinám Slovákov chýba pri žiadosti o úver na bývanie finančná rezerva. Prípadne majú nestabilný príjem, alebo splácajú iné úvery, ktoré im môžu znemožniť cestu k hypotéke. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti FinGO.sk.
Do prieskumu sa zapojilo viac ako 100 finančných sprostredkovateľov z celého Slovenska.
"Najväčšie percento maklérov (65 percent) sa stretáva s tým, že klienti podceňujú finančnú prípravu na hypotekárny záväzok, nemajú vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu, splácajú aj iné úvery, ktoré im môžu znemožniť čerpanie úveru alebo majú nestabilný príjem, ktorý im tiež môže skrížiť cestu k hypotéke," upozorňuje riaditeľka pre úvery vo FinGO.sk Eva Šablová.
"Druhou najčastejšou chybou (59 percent) je to, že klient automaticky najskôr požiada o hypotéku vo svojej banke, pritom to nemusí byť preňho to najvýhodnejšie riešenie. Ak mu jeho banka úver neschváli, automaticky sa dostáva do úverového registra," pokračuje Šablová.
Až 6 z 10 ľudí sa podľa prieskumu nechá zlákať na reklamu, či propagované úroky na hypotékach. Tie však zrejme nedostanú, alebo sú podmienené uzavretím ďalších služieb, ktoré predstavujú pre klienta ďalšie náklady.
V konečnom dôsledku tak ľudia môžu zaplatiť za úver viac, ako keby si zobrali hypotéku s vyšším úrokom.
V
Tesla v roku 2020 lámala rekordy, svoj cieľ však nedosiahla
5. 1. 2021
Ako mimoriadne úspešný označili rok 2020 pre Teslu aj viacerí investori, keďže automobilka sa dokázala vyhnúť problémom, ktoré v dôsledku pandémie postihli iných výrobcov.
Americký výrobca elektromobilov Tesla zvýšil dodávky áut v minulom roku o viac než tretinu a prekonal tak odhady trhov. Vlastný cieľ predaja na rok 2020 sa mu však dosiahnuť nepodarilo.
Ako uviedla agentúra Reuters, spoločnosť cez víkend informovala, že za rok 2020 dodala celkovo 499 550 áut, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje rast o 36 percent.
Firma tak prekonala odhady analytikov, ktorí počítali s predajom približne 481 260 áut, nepodarilo sa jej však splniť vlastný ambiciózny cieľ, ktorým bolo dodanie 500-tisíc vozidiel.
V