Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Svetu dochádza kritická surovina. Bez nej nebudú cesty ani domy
26. 3. 2021
Svetu dochádza kritická a zároveň významne podceňovaná surovina. Klimatickí vedci dokonca hovoria o jednej z najväčších výziev v udržateľnosti 21. storočia. Tou surovinou je piesok.
"Celá naša spoločnosť je postavená na piesku. Je to svetovo najspotrebovanejší surový materiál po vode a je základnou ingredienciou nášho každodenného života," píše CNBC.
Piesok je vitálnou surovinou napríklad vo výstavbe ciest, budov, či výrobe skla.
"Je čas panikáriť? To naozaj nepomôže, nadišiel čas pozrieť sa na to, ako vnímame piesok a tento pohľad zmeniť," myslí si Pascal Peduzzi, vedec, ktorý sa venuje klimatickým zmenám na environmentálnom oddelení OSN.
"Myslíme si, že piesok je všade. Nikdy sme si nepomysleli, že sa nám môže minúť, ale na niektorých miestach sa to už deje," hovorí.
V
Dopravné podniky hrozia štrajkom
24. 3. 2021
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov, ktoré prevádzkujú mestskú hromadnú dopravu v mestách Bratislava, Košice a Prešov, vstupujú v utorok do štrajkovej pohotovosti.
Chcú tak vyjadriť nesúhlas s tým, že štát doteraz finančne nepomohol ich podnikom s výpadkom príjmov spôsobeným pandémiou nového koronavírusu a hrozí rušenie liniek i prepúšťanie.
Oznámili to zástupcovia zamestnancov s tým, že štrajková pohotovosť sa cestujúcich MHD nedotkne, má byť však viditeľná, a to napríklad označením na vozidlách.
Prevádzkovatelia MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Žilina vo februári upozornili, že situácia vo verejnej doprave je po januári kritická a bez pomoci od štátu môže prísť k rušeniu liniek a k prepúšťaniu. Výpadok tržieb v dôsledku koronakrízy označili za enormný.
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku zároveň začiatkom marca zverejnili vyhlásenie, kde varujú pred štrajkovou pohotovosťou. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu finančne pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.
Napríklad Dopravný podnik Bratislava eviduje pre koronakrízu výpadok tržieb na úrovni vyše 23 miliónov eur. To podľa dopravcu negatívne ovplyvňuje aj rozvoj MHD v hlavnom meste.
Ministerstvo dopravy v posledných týždňoch opakovane reagovalo, že nemôže pomôcť dopravným podnikom na Slovensku kompenzovať výpadok ich príjmov.
"Ide o dopravné podniky mesta, kde ministerstvo dopravy nemá žiadne akcie/podiel, preto nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené finančné prostriedky na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD," uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
V
Akcie Tesly rástli najprudšie za rok
12. 3. 2021
Hodnota majetku amerického podnikateľa Elona Muska sa vďaka utorkovému prudkému rastu ceny akcií výrobcu elektromobilov Tesla zvýšila o zhruba 25 miliárd dolárov.
Vyšplhala sa tak na 174 miliárd dolárov. Informovala o tom dnes agentúra Bloomberg.
Cena akcií Tesly sa v utorok zvýšila takmer o pätinu po predchádzajúcich piatich poklesoch za sebou.
Utorkový nárast akcií Tesly bol najprudší za rok a zvýšil trhovú hodnotu podniku o viac ako 100 miliárd dolárov.
Musk je šéfom a spoluzakladateľom Tesly. V súčasnosti je druhým najbohatším človekom sveta za zakladateľom internetového obchodu Amazon Jeffom Bezosom.
Hodnota Bezosovho majetku sa vďaka utorkovému rastu akcií Amazonu zvýšila o šesť miliárd na 180 miliárd dolárov, píše Bloomberg.
V
Slováci si priplatia za pečivo a vajcia
1. 3. 2021
Slovenskí spotrebitelia si v najbližších týždňoch priplatia za pekárenské výrobky a vajcia.
Dôvodom je pretrvávajúca pandémia nového koronavírusu a vtáčia chrípka. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Náklady na výrobu chleba, rožkov a iných pekárenských výrobkov na slovenských pultoch podľa nej zvyšujú aj svetové ceny pšenice.
Po náraste exportných ciel na pšenicu zo strany Ruska "vyskočila" jej cena na svetových trhoch nad 240 dolára za tonu.
"Už začiatkom tohto roka sme mohli sledovať postupný nárast cien potravín, najmä základných, ako sú práve pekárenské výrobky. Ich cena medzimesačne vzrástla o takmer jedno percento. Aktuálne je v medziročnom porovnaní cena chleba vyššia o viac ako päť centov," povedala Buchláková.
V