Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Výška dávky tehotenské
9. 4. 2021
Výška tehotenského sa odvíja od dosiahnutých vymeriavacích základov (hrubých príjmov) v rozhodujúcom období, ktorým je najčastejšie predchádzajúci kalendárny rok.
Výška dávky predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu s tým, že nesmie byť nižšia ako dávka určená z 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu a vyššia ako dávka určená z maximálneho vymeriavacieho základu. Pretože maximálny denný vymeriavací základ na rok 2021 je v sume 71,8028 eur, tehotenské od 1. apríla 2021 bude nasledovné:
– minimálne tehotenské na kalendárny deň bude v sume 7,18028000 eur, t. j. 215,50 eur za 30-dňový kalendárny mesiac a 222,60 eur za 31-dňový kalendárny mesiac,
– maximálne tehotenské na kalendárny deň bude v sume 10,77042 eur, t. j. 323,20 eur za 30-dňový kalendárny mesiac a 333,90 eur za 31-dňový kalendárny mesiac.
K
Top zmena za sedem rokov pre Mochovce a zelené elektrárne
5. 4. 2021
Začiatok apríla prináša do slovenskej energetiky zásadnú zmenu. Vďaka dostavbe elektrického vedenia medzi Slovenskom a Maďarskom sa rozšíri hrdlo na tomto cezhraničnom profile. To umožní elektrine prúdiť cez toto prepojenie vo väčšom množstve.
Okrem toho, že Slovensko takto pomôže stabilite európskej prenosovej sústavy, ovplyvní to aj dianie u nás. Jednak je to príprava na spustenie tretieho bloku v Mochovciach. A pre zelené zdroje je to zas krok bližšie k ukončeniu takzvaného stop-stavu.
V
Svetu dochádza kritická surovina. Bez nej nebudú cesty ani domy
26. 3. 2021
Svetu dochádza kritická a zároveň významne podceňovaná surovina. Klimatickí vedci dokonca hovoria o jednej z najväčších výziev v udržateľnosti 21. storočia. Tou surovinou je piesok.
"Celá naša spoločnosť je postavená na piesku. Je to svetovo najspotrebovanejší surový materiál po vode a je základnou ingredienciou nášho každodenného života," píše CNBC.
Piesok je vitálnou surovinou napríklad vo výstavbe ciest, budov, či výrobe skla.
"Je čas panikáriť? To naozaj nepomôže, nadišiel čas pozrieť sa na to, ako vnímame piesok a tento pohľad zmeniť," myslí si Pascal Peduzzi, vedec, ktorý sa venuje klimatickým zmenám na environmentálnom oddelení OSN.
"Myslíme si, že piesok je všade. Nikdy sme si nepomysleli, že sa nám môže minúť, ale na niektorých miestach sa to už deje," hovorí.
V
Dopravné podniky hrozia štrajkom
24. 3. 2021
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov, ktoré prevádzkujú mestskú hromadnú dopravu v mestách Bratislava, Košice a Prešov, vstupujú v utorok do štrajkovej pohotovosti.
Chcú tak vyjadriť nesúhlas s tým, že štát doteraz finančne nepomohol ich podnikom s výpadkom príjmov spôsobeným pandémiou nového koronavírusu a hrozí rušenie liniek i prepúšťanie.
Oznámili to zástupcovia zamestnancov s tým, že štrajková pohotovosť sa cestujúcich MHD nedotkne, má byť však viditeľná, a to napríklad označením na vozidlách.
Prevádzkovatelia MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Žilina vo februári upozornili, že situácia vo verejnej doprave je po januári kritická a bez pomoci od štátu môže prísť k rušeniu liniek a k prepúšťaniu. Výpadok tržieb v dôsledku koronakrízy označili za enormný.
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku zároveň začiatkom marca zverejnili vyhlásenie, kde varujú pred štrajkovou pohotovosťou. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu finančne pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.
Napríklad Dopravný podnik Bratislava eviduje pre koronakrízu výpadok tržieb na úrovni vyše 23 miliónov eur. To podľa dopravcu negatívne ovplyvňuje aj rozvoj MHD v hlavnom meste.
Ministerstvo dopravy v posledných týždňoch opakovane reagovalo, že nemôže pomôcť dopravným podnikom na Slovensku kompenzovať výpadok ich príjmov.
"Ide o dopravné podniky mesta, kde ministerstvo dopravy nemá žiadne akcie/podiel, preto nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené finančné prostriedky na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD," uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
V