Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Automobilka Škoda zastaví v Rusku pre inváziu všetky aktivity
4. 3. 2022
Automobilka Škoda Auto kvôli ruskej invázii na Ukrajinu zastaví všetky svoje aktivity v Rusku. Preruší výrobu vo svojich ruských závodoch v Kaluge a Nižnom Novgorode, zastaví aj export vozidiel do zeme. Automobilka o tom informovala automobilka v tlačovom vyhlásení.
„Pozastavením obchodných aktivít v Rusku reaguje predstavenstvo koncernu Volkswagen na celkovú situáciu, ktorá sa vyznačuje značnou neistotou a rozvratom,“ povedala hovorkyňa Škoda Auto Simona Havlíková.
„Koncern Volkswagen prijal správy o vojne na Ukrajine s veľkými obavami a zdesením. Naďalej dúfame v rýchle zastavenie vojenských akcií a v návrat k diplomacii. Sme presvedčení, že k udržateľnému riešeniu konfliktu môže dôjsť iba na základe medzinárodného práva,“ uviedla Škoda Auto.
V
Ruská ekonomika krváca
28. 2. 2022
Ruský rubeľ padol na kolená. Po tom, čo Západ odstavil časť ruského finančného systému od globálnej komunikačnej platformy SWIFT a zaviedol ďalšie tvrdé sankcie proti Rusku, padol rubeľ o 32 percent na nové historické minimum.
Výmenný kurz ruskej meny klesol na 110 rubľov za jeden dolár, pričom ešte v piatok sa obchodoval za 83 rubľov za dolár. Prezident Vladimir Putin v nedeľu oznámil, že aktivoval ruský jadrový arzenál.
Centrálna banka v Moskve v reakcii na kurzový vývoj zvýšila základné úrokové sadzby z 9,5 percenta až na 20 percent a odvetne zasiahla na sankcie Západu zákazom zahraničným subjektom predávať ruské cenné papiere.
Ruská akciová burza dnes neotvorí, oznámila centrálna banka. Obchodovať sa nebude ani na trhu s finančnými derivátmi. Ruská menová autorita sa tak rozhodla, aby zabránila ďalším škodám po zavedení tvrdých západných sankcií, ktoré privodili kolaps rubľa a ochromili ruskú ekonomiku. Kremeľ následne oznámil, že chystá odvetné opatrenia za to, že sankcie ochromili v Rusku leteckú dopravu. Moskovská akciová burza pôvodne oznámila, že dnes začne obchodovať neskôr.
V
Dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice
23. 2. 2022
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní sa rozširuje o skutočnosť, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní. Právna úprava zároveň vymedzuje jasné pravidlá pri nakladaní s kauciou vo väzbe na výsledok rozhodovania Úradu pre verejné obstarávanie o námietkach.
K
Regionálna investičná pomoc
23. 2. 2022
Novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci reflektuje na pretrvávajúcu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, ktorá zásadným a nepredvídateľným spôsobom ovplyvnila podnikateľské subjekty vrátane tých, ktoré sú prijímateľmi investičnej pomoci.
Pri tejto skupine podnikateľských subjektov pandémia COVID-19 naviac priamo ovplyvnila ich schopnosť plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie investičnej pomoci vyplývajúce z rozhodnutí o poskytnutí, resp. rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.
Porušenie povinností a podmienok na poskytnutie investičnej pomoci by mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí, resp. rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, pričom už v rámci prvej a druhej vlny pandémie COVID-19 bolo ustálené, že „hromadné“ rušenie podpory inak prosperujúcich a riadne realizovaných investičných zámerov by bolo neželaným javom.
Na uvedené veľmi adresne reflektovala novelizácia zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z decembra 2020 (zákon č. 420/2020 Z. z.) tým, že zmiernila vybrané povinnosti a podmienky, ktoré mali prijímatelia investičnej pomoci plniť v čase priamych aj nepriamych obmedzení, resp. v čase pretrvávajúceho dopadu pandémie.
Súčasne, vzhľadom na akútnu potrebu podpory hospodárskeho rozvoja v súvislosti s ozdravením ekonomiky, novela taktiež dočasne zmiernila niektoré vybrané povinnosti a podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v prospech nových investícií, ktoré sa o investičnú pomoc uchádzajú počas pandémie.
K