Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Zmeny v stravovaní od 1. 1. 2022
25. 1. 2022
Na základe novely č. 416/2021 Z. z. zákona o dani z príjmov sa z daňového hľadiska zrovnoprávňujú všetky alternatívy zabezpečovania stravovania zamestnancov (teplé jedlo, gastrolístok, finančný príspevok na stravu).
Od 1. 1. 2022 platí, že suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie je od dane oslobodená:
• najviac do výšky 55 % sumy stravného pre 1. časové pásmo pri služobných cestách (aktuálne do 2,81 €) a nepodlieha odvodom na poistné; uvedené platí bez ohľadu na zdroj príjmu – náklady firmy, kolektívna zmluva, interná smernica atď. Suma príspevku na stravovanie nad limit (nad 2,81 €) je zdaniteľný príjem a bude sa z nadlimitnej sumy platiť poistné na ZP a SP.
• suma príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu bez limitu.
Tento postup sa uplatní pri každej forme zabezpečovania stravovania a to prvýkrát pri poskytovaní príspevku na stravovanie na mesiac január 2022.
K
Ruské akcie aj rubeľ prudko oslabujú
24. 1. 2022
Ruské akcie od rána výrazne klesajú, ich hlavný index dopoludnia odpisoval viac ako šesť percent. Výrazne dole zamieril aj ruský rubeľ, ktorý je k doláru na najnižších hodnotách od jesene 2020.
Podľa analytikov je za týmto prepadom citeľné zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Ten sa obáva, že Rusko sa chystá napadnúť Ukrajinu, hoci Moskva opakovane odmieta, že by niečo také plánovala. Krátko pred 11:00 SEČ sa dolár predával za 78,20 rubľa, a vykazoval tak rast o 0,9 percenta. Naposledy bol tak vysoko v októbri 2020. Ešte vlani na jeseň stačilo na nákup jedného dolára okolo 70 rubľov. Euro sa v rovnakom čase predávalo za 88,55 rubľa a vykazovalo rast o 0,6 percenta.
V
Čínska ekonomika stúpla najrýchlejšie za desať rokov
18. 1. 2022
Čínska ekonomika vlani vzrástla o 8,1 percenta, najrýchlejšie za desať rokov. Dôvera firiem aj spotrebiteľov sa zotavila po slabom raste predvlani, za ktorým bola pandémia choroby covid-19, a silný bol aj vývoz.
Vo štvrtom štvrťroku sa však tempo rastu spomalilo v dôsledku slabej spotreby a poklesu na trhu s nehnuteľnosťami, oznámil dnes čínsky štatistický úrad. Správa tak naznačuje, že druhá najväčšia ekonomika sveta bude potrebovať väčšiu politickú podporu, uviedla agentúra Reuters.
Analytici očakávali za minulý rok osempercentný rast. Cieľom vlády je udržať ročné tempo rastu nad šiestimi percentami. Predvlani hrubý domáci produkt podľa spresnených údajov vzrástol o 2,2 percenta.
V poslednom štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil o štyri percentá. Prekonal síce očakávania analytikov, tempo rastu však bolo najpomalšie od druhého štvrťroku 2020. V treťom štvrťroku ekonomika expandovala o 4,9 percenta.
Čínska ekonomika zápasí s problémami v realitnom sektore a tiež s lokálnymi ohniskami nákazy covidom-19. To ale sprevádzajú prísne opatrenia, ktoré obmedzujú spotrebu.
Niekoľko čínskych miest je pred oslavami lunárneho nového roka v stave zvýšenej pohotovosti, pretože koronavírusový variant omikron zasiahol ďalšie oblasti, vrátane Pekingu.
V
Na Slovensku zbankrotovalo najviac firiem od roku 2016
7. 1. 2022
Vlani na Slovensku zbankrotovalo výrazne viac podnikov ako v predchádzajúcom roku. Súdy vyhlásili 270 konkurzov na majetok podnikateľských a nepodnikateľských subjektov, čo bolo asi o tri pätiny viac ako predvlani a zároveň najvyšší počet od roku 2016.
Ide však len o zlomok z celkového počtu firiem v krajine. Vyplýva to z dnešných údajov spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá v krajine spravuje úverové registre. "Kým ešte v roku 2020 spoločnosti pred konkurzmi čiastočne chránili vládne opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie, ako napríklad dočasná ochrana pred veriteľmi, ako aj finančné rezervy firiem, v roku 2021 sa dôsledky pandémie prejavili už v oveľa širšom meradle," uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková. V konkurze minulý rok podľa Markovej skončili aj firmy, ktoré by inak zbankrotovali už v roku 2020. Vtedy krajina zaznamenala najmenej konkurzov, a to 167.
Koronavírusová kríza a následné reštrikcie negatívne ovplyvnili podniky z rôznych sektorov ekonomiky, hoci vláda zaviedla napríklad program kompenzácie časti mzdových nákladov zasiahnutých firiem.
V konkurze alebo v reorganizácii, ktorá umožňuje silne zadlženej firme uhradiť veriteľom len časť ich pohľadávok, vlani na Slovensku skončili najmä podniky zo sektora veľkoobchodu a maloobchodu. Zbankrotovali hlavne firmy bez zamestnancov.
V