Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Job hopping je nový trend, ľudia menia miesto po roku. Niektorí nevydržia ani pár mesiacov
28. 2. 2023
Ako veľmi je aktuálna otázka naplnenia potenciálu Slovákov na trhu práce, môže ilustrovať to, čo sú ich preferencie. Dá sa všeobecne o Slovákoch povedať, že radšej zostávajú na svojej pracovnej pozícii a majú istotu, alebo idú po vyššom plate, prípadne si dopĺňajú vedomosti a schopnosti?
B
Koncesie sa zrušia, poslanci zmenu po vete prezidentky opätovne schválili
22. 2. 2023
Koncesionárske poplatky sa zrušia. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Zmena pôvodne prešla v pléne Národnej rady (NR) SR ešte v decembri ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby. Prezidentka SR Zuzana Čaputová novelu následne vetovala, parlament ju však v piatok opätovne schválil.
„Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie," vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.
Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.
Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.
B
Meď by mohla byť zaujímovou príležitosťou na investovanie
9. 2. 2023
Tento kov sa stal obľúbený pre jeho jedinečné vlastnosti v stavebníctve, infraštruktúre aj obrane.
Možno sa pýtate, prečo by mohla byť práve meď zaujímavou príležitosťou na investovanie. Faktom je, že meď je jednou z najdôležitejších komodít pre všetky možné oblasti: je okrem iného nevyhnutná pre elektrické siete, elektrické vozidlá a aj technológie obnoviteľných zdrojov energie. Úloha medi v hospodárstve je naozaj kľúčová.
Integrovaný záchranný systém
7. 2. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov reaguje na zistenia analýzy súčasného stavu, ktorá bola vypracovaná v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreby prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V rámci vypracovaných analýz bolo zistené, že je potrebné posilnenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, dobudovanie súboru základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť Policajný zbor a záchranná zdravotná služba ako celok, zvýšenie odbornej úrovne jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému rozšírením odbornej prípravy na úseku integrovaného záchranného systému, zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek - právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Predmet úpravy novely zákona zohľadňuje úpravu všetkých spomenutých inštitútov.
Predmetom úpravy sú aj zmeny v posilnení pôsobností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám, ktorého úlohou bude vypracovanie jasných spoločných metodických postupov v oblasti integrovaného záchranného systému. Tieto metodické postupy jasne určia úlohy záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni na operačnej a taktickej úrovni.
Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
Novela zákona umožňuje vybudovať integrované bezpečnostné centrá, ktoré sú významným prvkom reformného úsilia vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti krízového riadenia. Tieto pracoviská budú jedinečné pracoviská základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a orgánov krízového riadenia na území kraja.
Významnou snahou zákona je zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému, ktorej dosiahnutie sa navrhuje docieliť v dvoch oblastiach. V prvej oblasti sa zavádza inštitút odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na riešenie pomoci v tiesni. Druhá oblasť je vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek – právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Cieľom akreditácie je výrazné zvýšenie pripravenosti týchto zložiek na riešení pomoci v tiesni v spolupráci so základnými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.
Novela zákona vytvára tiež legislatívne predpoklady na výrazne zefektívnenie výchovnej a osvetovej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému vo vzťahu k verejnosti a tiež stanovenie dlhodobej komunikačnej stratégie prezentovania integrovaného záchranného systému, jeho zložiek a čísel tiesňového volania.
Pri vypracovaní novely zákona sa vychádzalo z poznatkov uplatňovania zákona v praxi, najmä z poznatkov získaných z činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, prevádzky koordinačných stredísk, ako aj z prevádzky čísla tiesňového volania 112 a národných čísiel tiesňového volania a tiež z problémov vyskytujúcich sa pri zabezpečovaní pomoci v tiesni.
K