Slovensko získalo grant na podporu rozvoja jadrových programov
10. 10. 2024
Projekt NEXT je projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov. Aktivity programu by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií výstavby malých modulárnych reaktorov. Slovensko získalo grant vo výške päť miliónov dolárov (4,55 milióna eur) na podporu aktivít k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) v rámci projektu NEXT.
Ide o projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov, inovácií a výmenu skúseností prostredníctvom spolupráce s akademickým sektorom. Informovalo o tom ministerstvo hospodárstva. Aktivity programu NEXT by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií SMR a ich možnosti umiestnenia v lokalitách bývalých uhoľných elektrární.
Cieľom aktuálneho grantového projektu je pritom financovať aktivity, ktoré povzbudia krajiny k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov, a vytvoriť kapacity na implementáciu.
Okrem poradenských služieb v oblasti technických a regulačných požiadaviek pre SMR je medzi podporovanými aktivitami aj spolupráca s americkými univerzitami, návšteva amerických jadrových zariadení či príprava stratégií k zavádzaniu SMR, doplnil rezort hospodárstva.
"Dopyt po elektrine bude rásť. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje, ktoré bezpečne, spoľahlivo a bez priamych emisií oxidu uhličitého (CO2) pokrývajú väčšinu spotreby na Slovensku. SMR majú byť doplnkom energetického mixu pre energetickú sebestačnosť krajiny v budúcnosti," vysvetľuje generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Strýček doplnil, že: "Grant, ktorý sme získali v medzinárodnej konkurencii, je skvelá správa. Dáva nám možnosti akcelerovať prípravy projektov, ktoré sú dôležité pre úspech našej energetickej transformácie," uzavrel.
S
Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Identifikácia volajúceho a o poskytovanie lokalizačných údajov
2. 9. 2024
Vyhláška č. 224/2024 z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov po novom podľa § 111 ods. 10 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách po dohode s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky ustanovuje definíciu tiesňovej komunikácie, identifikáciu volajúceho alebo identifikáciu odosielateľa SMS.
Tiesňovou komunikáciou na účely tejto vyhlášky sa rozumie tiesňové volanie na čísla tiesňového volania určené národným číslovacím plánom uskutočnené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach, tiesňové volanie z verejnej mobilnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, SMS zaslaná na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“, tiesňové volanie koncového užívateľa, zákazníka cudzozemského poskytovateľa verejne dostupných mobilných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach, prihláseného do siete podniku poskytujúceho verejnú mobilnú sieť na základe veľkoobchodnej zmluvy o prístupe k roamingu, verejne dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná prostredníctvom pevnej siete, ktorá nie je viazaná na konkrétny koncový bod pevnej siete, alebo verejná dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná v pevnom umiestnení, ku ktorej možno pristupovať z ktoréhokoľvek miesta v oblasti pokrytia bez možnosti využívania služby počas presunu koncového zariadenia užívateľa.
Identifikáciou volajúceho alebo identifikáciou odosielateľa SMS sa rozumie poskytnutie jeho telefónneho čísla, poskytnutie identifikácie účastníka podľa § 111 ods. 8 písm. b) zákona a identifikácia siete podniku, v ktorej tiesňové volanie vzniklo, podľa § 2 ods. 5.
K
Dovolenka a prekážky v práci na strane zamestnanca počas dovolenky
30. 8. 2024
Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ. Toto právo zamestnávateľa sa vzťahuje na celú výmeru dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, preto ak úlohy zamestnávateľa nebránia poskytnúť zamestnancovi dovolenku, zamestnávateľ by sa nemal brániť jej čerpaniu.
Právna úprava ustanovuje, kedy dochádza k prerušeniu čerpania dovolenky. Ide o situácie, kedy už zamestnanec dovolenku čerpá, a dochádza k vzniku udalosti, ktorá má prednosť pred čerpaním dovolenky. Z ustanovenia § 114 Zákonníka práce vyplýva, že ide o udalosti, ktoré nastanú v priebehu (v čase čerpania) dovolenky. Dovolenka sa zamestnancovi prerušuje ak zamestnanec nastúpi službu v ozbrojených silách, ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceschopného pre chorobu alebo úraz, ak zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku, ak zamestnanec nastupuje na otcovskú dovolenku, ak zamestnanec ošetruje chorého člena rodiny – v tomto prípade k prerušeniu dovolenky nedochádza, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na žiadosť zamestnanca.
K