Neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS)
31. 3. 2025
Po účinnosti novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby v prípadoch, keď okamžitý zásah nie je nevyhnutný.
Táto funkcia bude využívaná najmä pri medziklinických transportoch a iných plánovaných transportoch pacientov. Systém umožní dispečerom priradiť prioritu a časové okno pre každý výjazd. Naliehavé prípady ale budú mať najvyššiu prioritu s okamžitým výjazdom. Pre menej urgentné situácie by dispečeri mohli naplánovať výjazd na konkrétny čas alebo v rámci určeného časového intervalu. Tento prístup by optimalizoval využitie zdrojov, znížil zbytočné náklady a umožnil efektívnejšie plánovanie trás. Zároveň by zabezpečil, že urgentné prípady dostanú vždy okamžitú pozornosť, zatiaľ čo menej naliehavé transporty budú vykonané v primeranom čase. Súčasná práva úprava toto neumožňuje.
K
Vplyv stavebného zákona na cestný zákon
11. 2. 2025
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa mení vzhšadom na schválenú novú stavebné legislatívu.
Dochádza k precizovaniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu aj pre vybavovanie ohlásenia stavieb a stavebných úprav pozemných komunikácií. Zároveň sa ustanovuje, že špeciálny stavebný úrad pre diaľnice (Ministerstva dopravy SR) je príslušným aj pre povoľovanie stavieb a ohlasovanie stavieb a stavebných úprav na diaľničnom odpočívadle, ako aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavieb súvisiacich s prevádzkou týchto stavieb.
Dochádza k zmene pojmov v súvislosti s kolaudáciou stavieb podľa nového stavebného zákona. Zároveň v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, kedy vlastník vedenia bezdôvodne zdržuje jeho prevzatie a stavebník musí vykonávať jeho údržbu a zabezpečovať prevádzku, sa ustanovuje, že vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník alebo správca pozemnej komunikácie alebo iného diela je povinný uhradiť stavebníkovi náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie tejto stavby až do jej prevzatia.
K
Vplyv nového stavebného zákona na súvisiacu legislatívu
11. 2. 2025
V nadväznosti na nový Stavebný zákon je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025.
Nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.
Keďže ide o nový zákon, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k Stavebnému zákonu. Z tohto pohľadu k novému zákonu možno konštatovať, že nad rámec vplyvov nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
K
Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Vplyv nového stavebného zákona na súvisiacu legislatívu
10. 2. 2025
V nadväznosti na nový Stavebný zákon je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025.
Nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.
Keďže ide o nový zákon, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k Stavebnému zákonu. Z tohto pohľadu k novému zákonu možno konštatovať, že nad rámec vplyvov nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
S