Nemecko chce ponechať uhoľné elektrárne dlhšie v pohotovosti
10. 6. 2022
Nemecká vláda chce, aby odstavené uhoľné elektrárne zostali dlhšie v pohotovostnom stave a v prípade potreby mohli začať vyrábať elektrinu.
Mohli by tak vykryť eventuálne problémy s dodávkami plynu z Ruska, napísala dnes agentúra AP. Kabinet kancelára Olafa Scholza však trvá na cieli, že do roku 2030 Nemecko prestane vyrábať energiu z uhlia.
Návrh zákona sa týka uhoľných aj ropných elektrární, ktoré by mali prestať vyrábať v rokoch 2022 a 2023.
Do roku 2024, keď sa Berlín plánuje zbaviť závislosti od ruského plynu, by tieto elektrárne mali zostať v pohotovosti. Berlín sa totiž obáva, že Rusko v reakcii na západné sankcie zníži či úplne ukončí dodávky plynu, ktorý je kľúčovou komoditou pre nemeckú energetiku.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Environmentálna trestná činnosť
16. 9. 2019
V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti.
Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“
Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Novela zákona účinná od 1. 8. 2019 preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku.
Hosťujúci sudca
14. 8. 2019
Samotné zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu si vyžaduje systémové zmeny v zákonnej úprave aj iných existujúcich inštitútov, a to napríklad určovanie voľných miest sudcov, obsadzovania týchto miest výberovým konaním, hodnotenie sudcu alebo prideľovanie vecí sudcom.
Okrem toho zavedenie hosťujúcich sudcov vyvoláva potrebu upraviť obdobné inštitúty ako dočasné pridelenie sudcu a stáž sudcu tak, aby právna úprava upravila jednoznačnú prioritu ich využívania po zavedení hosťujúcich sudcov pri riešení mimoriadnych situácií na súdoch týkajúcich sa najmä personálneho obsadenia súdov pri dočasnej absencii zákonného sudcu.
Na účely zavedenia inštitútu hosťujúceho sudcu je z legislatívno-technického hľadiska potrebné vykonať novelizáciu niekoľkých zákonov. Základným a nosným zákonom je zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vykonajú zmeny a doplnenia týkajúce sa statusu hosťujúceho sudcu a súvisiacich inštitútov. Ďalej sa vykoná súvisiaca novela zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o obsadení voľného miesta hosťujúceho sudcu. Poslednou zmenou je zmena zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je upraviť organizačné otázky súvisiace s inštitútom hosťujúceho sudcu. Všetky navrhované zmeny a doplnenia sú detailne popísané v osobitnej časti dôvodovej správy.
Lietajúci sudca
8. 8. 2019
Lietajúci sudca je sudca s osobitným statusom, pričom táto osobitosť spočíva v jednoduchšej možnosti zmeniť tomuto sudcovi miesto výkonu funkcie, a to podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter.
Tu treba mať na zreteli, že postavenie sudcov má svoje špecifiká vo všetkých ústavných poriadkoch, pričom spoločnou črtou sú osobitné podmienky pre zmenu miesta výkonu funkcie sudcu spravidla riešené priamo ústavnými normami rešpektujúc pri tom medzinárodne uznávané štandardy sudcovskej nezávislosti. Miera mobility sudcu sa vždy odvíja od ústavných noriem s tým, že od štátu k štátu sa táto miera mení. Nie je tomu inak ani v prípade Slovenskej republiky, ktorej ústavný poriadok pristupuje k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom. Novela zákona tieto ústavné štandardy rešpektuje a vychádza z ústavných noriem upravujúcich status sudcu.
Od právnej úpravy sa očakáva pozitívny prínos pre zabezpečenie riadneho chodu súdov s ohľadom na plynulosť súdneho rozhodovania tak, aby nedošlo k zníženiu miery vybavovania nápadu došlého na súd. Je legitímnym očakávaním občanov, aby štát vytváral podmienky pre naplnenie ústavou garantovaných práv – v tomto
prípade práva na súdnu ochranu. Je preto namieste prijímanie takých opatrení, ktoré zabezpečia, aby ústavné práva doznali naplnenia svojho zmyslu. Predkladateľ má za to, že inštitút hosťujúceho sudcu – ako nazýva zákona „lietajúceho sudcu“ – je normatívnym opatrením, ktoré spĺňa túto požiadavku.
Sudcovia a prísediaci
8. 8. 2019
Novela zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudne účinnosť 1. 8. 2019.
Zákon reaguje aj na požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Spravodlivosť, súdnictvo týkajúce sa efektívneho fungovania súdnictva.
Účelom zákona je zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu, a to s cieľom vytvoriť predpoklady pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu (napríklad materská alebo rodičovská dovolenka, prerušenie výkonu funkcie sudcu, stáž sudcu a pod.). V praxi sú súdy konfrontované so situáciami, kedy dočasný výpadok zákonného sudcu dlhodobejšieho charakteru spôsobuje nutnosť prerozdelenia vecí medzi ostatných kolegov tohto sudcu. Zároveň je potrebné riešiť i situáciu dočasnej preťaženosti súdov. Riešenie vzniknutej situácie pridelením nového voľného miesta sudcu pre dotknutý súd nie je účelné, pretože je jasné, že absencia sudcu je dočasná, a preto sa vytvorené nové miesto sudcu stane v predvídateľnom čase nadbytočné a nie je možné ho rušiť, pretože sudca je menovaný do funkcie bez časového obmedzenia. Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože tým dochádza len k presunu problému na iný súd, ktorému bude absentovať sudca, ktorý je dočasne preložený na iný súd. V európskom priestore je daný problém riešený rôznymi spôsobmi, ale najčastejšie sa možno stretnúť s inštitútom tzv. lietajúceho sudcu.